občanov za mier a proti bombardovaniu Juhoslávie vznikla ako spontánna iniciatíva niekoľkých mierových aktivistov z Mladej demokratickej ľavice. V piatok popoludní sa iba za dve hodiny zozbieralo vyše tisíc podpisov. Tí, ktorí šíria lži o tom, že túto akciu podporovali len nacionalisti, by sa mohli presvedčiť o opaku. Medzi tými, ktorí podpísali, bolo mnoho sklamaných prívržencov súčasnej vládnej koalície, ktorí nám ďakovali, že v tom neuveriteľnom prívale propagandy konečne niekto vypočul aj ich hlas, konečne niekto vyjadril to, čo si myslí väčšina radových občanov. Čo bolo vari najviac prekvapujúce, petíciu podpisovali najmä mladí ľudia a ženy – starší občania sa tomu vyhýbali. Človek by čakal opačnú reakciu…
Akcia vyvrcholila pokojným sprievodom historickou časťou Bratislavy smerom k veľvyslanectvu USA. Mladí ľudia niesli transparenty s nápismi „Ani na Budapešť, ani na Belehrad!“ a „MDĽ za mier a proti nacionalizmu“. Tým sa chceli jednoznačne dištancovať od nacionalistickej a antiamerickej demonštrácie na Hviezdoslavovom námestí, ktorej organizátori odsudzovali vojnu iba preto, lebo v nej zabíjajú „slovanských bratov“. Keď mladí ľavičiari prechádzali okolo nich, adresovali im tieto výkriky: „Nebuďte nacionalisti, ale pacifisti!“ Ušlo sa im za to síce zopár vajíčok, ale vždy lepšie ako bomby…
Dvoch mierových aktivistov MDĽ prijal chargé daffaires veľvyslanectva USA William Schofield. Odovzdali mu petíciu, vyjadrili protest proti bombardovaniu a upozornili, že môže mať negatívne následky na vzťah občanov Slovenska k Severoatlantickej aliancii. Americký diplomat v odpovedi uviedol, že je to vážny argument a prisľúbil, že o tom bude informovať Washington. Zároveň odovzdal oficiálnu odpoveď veľvyslanectva v písomnej forme, v ktorej sa spomínajú všetky známe argumenty americkej strany.
Zhromaždení občania, ktorých sme sem pozývali s tým, aby kupovali narcisy od Ligy proti rakovine, poukladali kvety pred budovu veľvyslanectva. Bol v tom kus symboliky: takýmto spôsobom protestovali v šesťdesiatych rokoch mladí ľudia proti vojne vo Vietname.
Novinári však túto vydarenú akciu očividne odbojkotovali. Okrem Pravdy a Slovenského rozhlasu masmédiá pomlčali o našej akcii, zato sa však nezabudli venovať paralelnej demonštrácii nacionalistov a komunistov, hoci za aktivitami mladých ľavičiarov stálo mnohonásobne viac ľudí ako zhromaždeného davu na Hviezdoslavovom námestí. Inými slovami, novinári potrebovali odporcov vojny zosmiešniť.
Česť demokratickej ľavice napokon zachraňovalo niekoľko poslancov za SDĽ (Ľubomír Andrassy, Vladimír Maňka, Anton Hoffman, Jozef Klemens, Vladimír Faič, Stanislav Bartoš, Peter Bohunický…), ktorí napriek nátlaku vládnej väčšiny i osôb zvnútra strany petíciu podpísali. Osobitne cennou je podpora zo strany momentálne prvého muža v štáte, predsedu NR SR Jozefa Migaša, ktorý sa dlho zmietal medzi vnútorným presvedčením a vládnou líniou. Napokon pre SLOVO povedal: „Nemôžem sa stotožniť s takýmto riešením. Som proti bombardovaniu, som proti vojne a myslím si, že by sa mali nálety okamžite zastaviť. Vec treba vrátiť na rokovací stôl.“Klobúk dolu pred všetkými, ktorí v týchto zložitých chvíľach nezabúdajú na osobnú česť a životné princípy.
