Jedným z dôsledkov zmien prebiehajúcich v našej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch je aj neustály pokles pôrodnosti a na druhej strane znižovanie, resp. stabilizácia úmrtnosti, čo vcelku znamená znižovanie prírastku obyvateľstva. Na Slovensku ešte stále počet narodených každoročne prevyšuje počet zomrelých.
A sa však trend postupného znižovania pôrodnosti nezastaví, hrozí, že aj Slovensko sa čoskoro zaradí medzi postsocialistické štáty, ako sú Ukrajina, Česko, Maďarsko, Bulharsko či Rumunsko, ktoré zaznamenávajú v posledných rokoch úbytok počtu obyvateľov, pretože v nich každoročne viac ľudí zomiera ako sa narodí. Znižovanie pôrodnosti a stabilizácia úmrtnosti zároveň spôsobujú starnutie, resp. zvyšovanie priemerného veku obyvateľstva SR, znižovanie podielu ľudí v produktívnom a predproduktívnom veku a zvyšovanie podielu starých ľudí v populácii Slovenska.
Takýto populačný vývoj vyvolal značnú pozornosť našej odbornej, ale i laickej verejnosti, politikov, cirkví aj iných organizácií, pričom sme mohli zaznamenať veľmi rôznorodé hodnotenia tohto trendu. Objavujú sa napríklad i také názory, že ak štát nezačne uskutočňovať nejaké propopulačné opatrenia, slovenskému národu hrozí postupné vymieranie a jeho minorizácia etnickými menšinami žijúcimi v SR. Triezvejšie hlasy upozorňujú skôr na problémy spojené so starnutím obyvateľstva Slovenska a na ekonomické, politické a sociálne dôsledky takéhoto vývoja populácie pre budúci vývoj našej spoločnosti. V každom prípade je jasné, že na tieto trendy demografického vývoja musia naše riadiace orgány nejakým spôsobom reagovať.
Rôzne postoje k znižovaniu pôrodnosti
Treba pritom upozorniť, že u nás existuje niekoľko, a to aj veľmi diferencovaných hodnotení súčasného demografického vývoja spoločnosti i názorov na najvhodnejší spôsob, ktorým by naša spoločnosť (a najmä jej riadiaca sféra) mala reagovať na existujúci trend znižovania pôrodnosti. Tieto názory a hodnotenia možno v zásade rozdeliť do dvoch kategórií: jedna skupina odborníkov (demografov, sociológov ap.) pokladá náš súčasný populačný vývoj za negatívny trend a za prejav, resp. dôsledok negatívnych javov vo vývoji súčasných vyspelých spoločností, ohrozujúci v konečnom dôsledku až zachovanie ľudského rodu. Druhá skupina odborníkov považuje súčasný demografický vývoj našej spoločnosti za prirodzený jav, ktorým vo svojom vývoji prešli vyspelé západné spoločnosti už dávnejšie.
Ide o negatívny jav
Odborníci, ktorí považujú náš súčasný demografický vývoj za negatívny a nežiaduci jav, vychádzajú z názoru, že pokles pôrodnosti je dôsledkom komplexu spoločenských zmien, ktoré sa nazývajú druhou demografickou revolúciou. Týmto názvom sa označuje zásadná zmena vzorov reprodukčného správania sa obyvateľstva, ktorá prebiehala v západných spoločnostiach od polovice šesťdesiatych rokov. V postsocialistických štátoch sa začala (podľa nich) až v deväťdesiatych rokoch. Príčiny druhej demografickej revolúcie vidia títo odborníci najmä v kultúrnych a duchovných zmenách spoločností, ktoré podľa nich nastali jednak v dôsledku vývojových zmien charakteru, funkcií a miesta rodiny v spoločnosti, v dôsledku zmeny spoločenských hodnôt, noriem, cieľov a spôsobu života ľudí. Taktiež nastali v dôsledku rozšírenia nových možností regulovania pôrodnosti, ako sú antikoncepcia, interrupcie ap.
Zástancovia tohto názoru pritom hodnotia všetky uvedené spoločenské zmeny negatívne a pokladajú ich vlastne za prejavy morálnej a kultúrnej krízy spoločnosti. V podstate odsudzujú tak liberalizáciu v oblasti interrupcií, ako aj rozšírenie antikoncepčných prostriedkov, sexuálnu výchovu i plánované rodičovstvo, rozvody i umelé oplodnenie. Všetky tieto i ďalšie podobné nové javy a skutočnosti chápu ako oslabovanie či ohrozovanie inštitúcie manželstva a monogamnej rodiny, ako ohrozovanie optimálneho, resp. „prirodzeného“ vývoja populácie a teda i vývoja spoločnosti. Alebo ich chápu dokonca ako nástroje na udržiavanie nadvlády bohatých štátov, vyznačujúcich sa napospol minimálnou pôrodnosťou, nad chudobnými štátmi sveta, ktoré sa vyznačujú vysokými prírastkami obyvateľstva.
Z takéhoto hodnotenia vyplývajú aj spôsoby, ktorými odporúčajú títo demografi, sociológovia a iní odborníci riešiť problémy reprodukčného správania sa obyvateľstva (hoci sa k nim vždy otvorene nepriznávajú): odporúčajú návrat k hodnotám „tradičného“ manželstva a rodiny, zákaz alebo prísne obmedzenie interrupcií a antikoncepcie, priamu propopulačnú politiku, výchovu mládeže v duchu kresťanských hodnôt a noriem atď.
Odborník skúma, nie hodnotí
Druhá skupina našich odborníkov venujúcich sa problematike demografického vývoja spoločnosti tiež vychádza z uznávania faktu druhej demografickej revolúcie. Podľa ich názoru sa však táto u nás začala už v osemdesiatych rokoch. Pri hodnotení zmien reprodukčného správania sa obyvateľstva, ktoré tvoria druhú demografickú revolúciu, sa prikláňajú k dvom názorom. Buď celok podmienok spoločenského života vytvára aj jemu zodpovedajúce reprodukčné správanie obyvateľstva (teda napríklad podmienkam slovenskej spoločnosti za socializmu zodpovedali iné vzory reprodukčného správania sa ako podmienkam našej súčasnej spoločnosti), alebo sa vyhýbajú formulovaniu hodnotiacich súdov a uspokojujú sa s opisom a vysvetľovaním procesov reprodukcie obyvateľstva.
Vychádzajú pritom z faktu, že vývoj pôrodnosti na Slovensku bol v priebehu 20. storočia kolísavý, s prevažujúcou tendenciou k poklesu, pričom tento dlhodobý trend bol narušovaný v povojnových rokoch a v polovici sedemdesiatych rokov. V rokoch 1925 až 1945, 1951 až 1971 a od roku 1976 až doteraz dochádzalo na Slovensku k poklesu pôrodnosti, pričom tempo tohto poklesu bolo stále silnejšie. V dôsledku takéhoto vývoja sa pôrodnosť na Slovensku počas desaťročí vyvinula z niekdajšej vysoko nadštandardnej na súčasnú štandardnú európsku úroveň (10 až 14 narodených detí na tisíc obyvateľov ročne), ktorá v západoeurópskych štátoch pretrváva už vyše tridsať rokov.
Počet sobášov klesá
Pri vysvetľovaní zdrojov, resp. príčin existujúceho trendu vývoja pôrodnosti na Slovensku v deväťdesiatych rokoch títo autori poukazujú na vplyv pôsobenia demografických, kultúrnych, politických, ekonomických i ďalších faktorov ovplyvňujúcich demografické správanie nášho obyvateľstva. Napríklad spomedzi demografických faktorov treba spomenúť úbytok pôrodnosti našich 20- až 29-ročných žien (čiže kategórie s najvyššou pôrodnosťou), čo sa najčastejšie vysvetľuje ako dôsledok sťažených sociálno-ekonomických podmienok pre zakladanie rodín, stále klesajúceho počtu sobášov a odkladania rodičovstva do vyššieho veku, keď sa manželom (ako predpokladajú) podarí vytvoriť primerané materiálne podmienky pre narodenie a výchovu detí ap.
Na základe štatistických údajov i zistení rôznych výskumov títo autori pri analýze reprodukčného správania obyvateľstva SR poukazujú na mnohé skutočnosti, ktoré vyvracajú tézy o kríze manželstva a rodiny u nás. Napríklad drvivá väčšina detí sa na Slovensku i v súčasnosti rodí v manželstve a iba asi 10 až 15% mimo manželstva (tak to bolo aj v minulých desaťročiach). V priebehu deväťdesiatych rokov výrazne klesla potratovosť, a hoci miera rozvodovosti stále rastie, napriek tomu sa i v tejto oblasti radíme k nižšiemu európskemu priemeru. Takéto a podobné údaje a zistenia výskumov – napríklad zistenia o pretrvávaní pozitívnych postojov našich mladých ľudí k manželstvu, rodičovstvu a rodinnému životu – teda významne spochybňujú spomínané negatívne hodnotenie dôsledkov, resp. prejavov druhej demografickej revolúcie.
Vieme o problémoch, hľadáme riešenia
Demografi a sociológovia patriaci do tejto skupiny však pritom vôbec nespochybňujú spoločenskú dôležitosť monitorovania a analýzy problémov demografického vývoja a reprodukčného správania sa populácie Slovenskej republiky. Poukazujú i na množstvo ďalších javov spojených s dlhodobým poklesom pôrodnosti. Tento pokles, spolu so stabilizáciou úmrtnosti, ku ktorej u nás došlo v posledných rokoch, spôsobujú starnutie populácie a rast priemerného veku obyvateľstva SR, čo je – a ešte len bude – vážnym spoločenským problémom, ktorého riešenie sa musí hľadať už dnes.
Dosiahnutou mierou úmrtnosti (asi 9 až 10 zomrelých na tisíc obyvateľov ročne) sa SR zaraďuje medzi vyspelé západoeurópske štáty a práve vďaka zníženiu úmrtnosti vykazujeme, napriek neustálemu znižovaniu pôrodnosti, celkový prírastok obyvateľstva. Pritom treba upozorniť na určité nepriaznivé tendencie týkajúce sa vývoja úmrtnosti v rôznych kategóriách nášho obyvateľstva. Najvýznamnejšou z nich je vzrastajúca úmrtnosť mužov v strednom veku, čo sa prejavuje i v tom, že stredná dĺžka života našich mužov je asi o osem rokov kratšia ako u žien. Naše ženy teda zväčša prežívajú svojich mužov. Napriek znižovaniu úmrtnosti však obyvatelia SR žijú stále v priemere asi o päť rokov kratšie ako obyvatelia západoeurópskych štátov.
Starnutie, resp. rast priemerného veku obyvateľstva SR, znižovanie podielu detí a mládeže a zvyšovanie podielu dôchodcov v populácii prinášajú množstvo negatívnych dôsledkov, na ktoré sa musí naša spoločnosť pripraviť. V prvom rade ide o ekonomické dôsledky starnutia populácie – stále sa zmenšujúci počet ľudí v produktívnom veku bude musieť „živiť“ rastúci počet ľudí v neproduktívnom veku a aj inak sa o nich postarať. Ponúka sa viacero riešení tohto problému: zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zvýšenie daní, zníženie dôchodkov a iných sociálnych dávok vyplácaných štátom, zvýšenie produktivity ekonomiky ap., pričom ani jedno z nich nie je jednoduchým a bezbolestným riešením. Všetky tieto riešenia majú navyše aj politickú stránku – keďže sú to riešenia v prospech jednej časti spoločnosti, a zároveň na úkor inej časti, politici, ktorí budú chcieť niektoré z nich presadiť a zaviesť do praxe, budú stáť pred ťažkou úlohou získať pre zvolené riešenie podporu väčšiny obyvateľstva (presnejšie väčšiny voličov) a zároveň pred úlohou zabezpečiť sociálny mier. Tentoraz mier medzi tými, ktorí pracujú, a tými, ktorí (už) nepracujú. Mnohí odborníci sa obávajú, že táto skutočnosť bude postupne čoraz viac ovplyvňovať vzťahy jednotlivých generácií nášho obyvateľstva, najmä ak sa uchová, alebo ešte prehĺbi súčasné politické rozdelenie slovenskej spoločnosti a ak sa naše politické strany budú profilovať aj ako strany obhajujúce záujmy pracujúcej, alebo už nepracujúcej časti voličov.
Dôsledky starnutia populácie
Treba sa tiež pripraviť na sociálne dôsledky procesu starnutia populácie. Spoločnosť s nadpriemerným podielom starých ľudí musí fungovať a byť usporiadaná inak ako spoločnosť s proporcionálnym vekovým zložením. Musí napríklad posilniť svoje zdravotníctvo a sociálnu sféru, reagovať na vzrastajúci nárast religiozity, na tzv. gerontokratizáciu demokracie, na zmenu postojov časti obyvateľstva k starým ľuďom atď.
Uvedené problémy demografického vývoja a ich dôsledky budú zrejme jednou z hlavných výziev začiatku budúceho tisícročia pre našu spoločnosť a náš štát. Táto výzva je ale plne aktuálnou už dnes. Zdá sa však, že jej naliehavosť je zatiaľ skôr v centre pozornosti a polemík demografov, sociológov či publicistov ako politikov. Iba tí však majú možnosti presadiť do praxe opatrenia, ktorými by sme dokázali tejto výzve čeliť. Dúfajme, že situácia v tejto oblasti sa čoskoro zmení, pričom vecné prístupy a riešenia dostanú prednosť pred politickými.
Autor prednáša na Filozofickej fakulte UK v Bratislave