osobnosti menšín

Franz Kafka Franz Kafka, najznámejší predstaviteľ nemeckej literárnej Prahy a zároveň jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia, sa narodil 3. júla 1883 ako syn židovského obchodníka. Jeho súrodenci zahynuli v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Kafka sa nevedel zmieriť s tým, že je Žid. Nechcel byť nápadný a celý život si musel hľadať svoju vlastnú cestu k židovstvu. Dokonca sa niekoľko rokov pred smrťou začal učiť hebrejčinu. Po štúdiu na základnej škole a na nemeckom štátnom gymnáziu navštevoval nemeckú univerzitu, kde študoval germanistiku a právo. V roku 1907 nastúpil do poisťovne Assicurazioni generali, o rok neskôr prestúpil do Robotníckej úrazovej poisťovne. Jeho literárna činnosť sa začala, keď mu v roku 1908 vyšlo osem próz v časopise Hyperion. V roku 1910 sa rozhodol začať písať denník, a to medzi skupinou židovských hercov. Po ňom sa pustil do románu Stratený a zostavoval súbor krátkych próz Rozjímanie. V tom období sa stretol aj s Felice Bauerovou z Berlína, s ktorou sa zasnúbil. Od roku 1914 písal román Proces, potom poviedku V trestaneckej kolónii a dokončil Strateného. V roku 1917 sa druhýkrát zasnúbil s Felice Bauerovou, no v tom istom roku mu zistili pľúcnu tuberkulózu. Sedem rokov s chorobou zápasil a posledné roky života strávil väčšinou v zotavovniach a v liečebných ústavoch v Čechách i v zahraničí. Ani počas tohto ťažkého obdobia neprestal písať. Jeho komplikovaný postoj k životu, problematizujúci aj najjednoduchšie veci, geniálna schopnosť analýzy, choroba a existenčná potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu i jeho snahu o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Presťahoval sa k sestre a zrušil zasnúbenie. Kafka však nezostal dlho sám. Zoznámil sa s Juliou Vohryzkovovou. V roku 1919, keď mu vyšla poviedka V trestaneckej kolónii, sa aj s ňou zasnúbil, no zopakovalo sa to, čo s jeho prvou vyvolenou. O rok neskôr zrušil zásnuby a začal si písať s Milenou Jesenskou. Jeho choroba si vynútila liečbu, a tak odišiel do Matliarov vo Vysokých Tatrách. Odtiaľ aj do iných miest až sa napokon vrátil k sestre, kde sa aj napriek nie najlepšiemu zdravotnému stavu pustil do písania románu Zámok. Choroba ho vyhnala neskôr až k Baltskému moru a potom odcestoval do Berlína. Po návrate do Prahy však odišiel v roku 1924 do sanatória v Kierlingu, odkiaľ sa už nevrátil. Zomrel 3. júna. Tohto významného prozaika pochovali na židovskom cintoríne v Strašniciach. Po jeho smrti vyšla ešte zbierka štyroch poviedok Majster hladovky, ako aj väčšina jeho diel, ktoré mu priniesli svetovú slávu – romány Stratený (neskôr mu dal názov Amerika), Proces, Zámok, vyše 30 poviedok a desiatky fragmentov, Denníky z rokov 1909 – 1923 a cykly korešpondencie Felice, Milene, sestre, rodine a rodičom z rokov 1922 – 1924. Zásluhu na záchrane časti jeho diel má jeho najbližší priateľ Max Brod, ktorý nerešpektoval Kafkovo posledné želanie, aby jeho rukopisy spálil.