Ako samozvaný odborník na slovensko maďarské vzťahy som si zo záujmom prečítal blogový príspevok nášho ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí s názvom „Prečo „nebonzujeme“ či nezatíname päste“. Príspevok, v ktorom sa pán minister pri svojom prvom výročí druhého mandátu zamýšľa nad kvalitou často horúcej výmeny názorov ponad Dunaj. Sám píše: „V tomto kontexte ma nedávno potešilo, keď redaktor MF Dnes Luboš Palata – pri mojom interview pre tento český denník – označil za najväčšie prekvapenie prvého roka terajšej vlády Roberta Fica veľmi dobré vzťahy s Maďarskom. Bolo cenné zistiť, že si túto skutočnosť všimol renomovaný publicista znalý slovenských reálií. (Tu len poznamenávam, že pán Palata pozná slovenské reálie, ale interpretuje ich veľmi, veľmi svojsky a ďaleko od pravdy.) Politiku dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve a dialógu definuje vládny program v jeho zahranično-politickej časti. A skutočne sa ju darí napĺňať. Vzťahy s Maďarskom nadobudli za uplynulý rok inú, lepšiu kvalitu, než tomu bolo v období r. 2006-2010. Vtedy sa Slovensko viackrát stalo akýmsi „fackovacím panákom“. Toľko náš pán minister.
Prešlo pár dní a dostali sa mi pred oči výsledky maďarského sčítania ľudu. Ajhľa! Najprv citujem zo správy TASR: Počet obyvateľov Maďarska klesol za desať rokov o 260 687. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov sčítania ľudu v roku 2011, pri ktorom zaregistrovali 9 937 628 obyvateľov. K slovenskej menšine sa prihlásilo 35 208 obyvateľov, čo je vyše desaťpercentný pokles za uvedené obdobie. Príslušníci slovenskej menšiny obsadili počtom tretiu priečku spolu s Rumunmi. Člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Imrich Fuhl pre TASR v tejto súvislosti uviedol, že v sčítaní ľudu bola otázka týkajúca sa národnosti nepovinnou, mnohí na ňu neodpovedali. Preto tieto údaje môžu byť skreslené. „Považujem za politicky nekorektné, že na základe týchto údajov budú posudzované štátne dotácie pre menšiny,“ dodal Fuhl.
Priateľ Imro pre moje uši pridal: „Je to horšie, ako sme predbežne predpokladali … Nie/len/ to je problém, že ako Slovákov v Maďarsku nás je menej ako v r. 2001, ale najmä to, že maďarská politika to mieni proti nám využiť, napr. brať do úvahy pri udeľovaní dotácií, pri zakladaní miestnych slovenských samospráv a podobne. Pritom podľa mňa tieto údaje svedčia v prvom rade o nedostatočnej národnostno-politickej praxi Maďarska, navyše musíme zdôrazniť, že pri sčítaní išlo o tzv. senzitívny údaj, teda na otázky súvisiace s národnosťou a materinským jazykom občania mohli a nemuseli odpovedať, slovom: ide o totálne nespoľahlivé údaje, ktoré značne ovplyvnilo aj vedenie tej ktorej lokality, notár si vyberal sčítacích komisárov (pod vplyvom starostu a poslaneckého zboru) podľa vlastných predstáv, svojvoľne. Napr. v Mlynkoch nerešpektovali našu žiadosť, aby túto prácu vykonávali – tak ako tomu bolo v minulosti – najmä slovenskí pedagógovia, dokonca snáď ani jeden z terajších nebol Slovák, takže potom výsledok už ani nie je prekvapením: z polovice obyvateľstva sme ,sa zmenšili‘ na zhruba štvrtinu.“
V týchto súvislostiach príspevok pána ministra vyznieva skutočne diplomaticky – len aby sa naši maďarskí kolegovia necítili dotknutí nacionalistickými rečami Slovákov! Súhlasím s pánom ministrom, že hrubé reči niektorých slovenských „tiežpolitikov“ na adresu Maďarov tu i za Dunajom nemajú miesto v civilizovanom správaní susedov. Ale správanie našich maďarských priateľov, politikov v Maďarsku i na Slovensku má hodne ďaleko od európskych noriem a približuje sa (často ďaleko prekračuje) svojím obsahom, ale i formami neznášanlivosti v slovenských farbách. Na rozdiel od nás je to dlhodobá oficiálna politika maďarského štátu. „Úspešné“ výsledky tejto politiky dokázalo aj spomínané sčítanie.
Pozrite sa len akým spôsobom rozlišujú naši maďarskí susedia „kvalitu“ národnosti.
V tejto chvíli neviem, ako štátni maďarskí štatistici dospeli k počtu Slovákov v Maďarsku: 35 208 obyvateľov. Čo s čím sčítali, čo odrátali … Určite je však pozoruhodné, aká diferencovaná je snaha maďarského štátu zachytiť „kvalitu“ národnostného povedomia (všimnite si ten priam zmysluplný a významný rozdiel celého národnostného Slováka, alebo Slováka čiastočného, ktorý je Slovákom len v rodinnom a priateľskom kruhu, alebo len Slovákom so slovenským materinským jazykom …).Čo je však najpozoruhodnejšie a dokonca skoro hodné shakspearovskej drámy, to je nezadržateľná likvidácia Slovákov v Maďarsku. Asimilovanie Slovákov povýšené na štátnu politiku! V rozpore s Trianonskou a Parížskou mierovou dohodou, v rozpore so závermi Rady Európy (tie platia len výberovo, na rozvoj maďarskej menšiny na Slovensku, ale netýkajú sa Slovákov v Maďarsku – veď aj ostatné sčítanie potvrdilo, že vlastne neexistujú)
Nuž vráťme sa k blogovému expozé pána ministra Lajčáka. Samozrejme, skutočne sa darí napĺňať politiku dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve a dialógu (ako ju) definuje vládny program v jeho zahranično-politickej časti. Ale nestretol som sa za ostatných dvadsať rokov ani skoro za 70 rokov Česko-Slovenska, aby naša strana definovala politiku voči Maďarsku (tak ako to žiadajú aj medzinárodné zmluvy) v záujme zachovania tamojšej slovenskej menšiny.
- Nechali sme Slovákov napospas Horthymu (dokonca im v tom čase menili priezviská na maďarsky znejúce).
- Presídlením časti Slovákov v roku 1947 sme ich zachránili pre slovenstvo, ale výklad tohto aktu sme nechali v maďarských rukách – doteraz nepravdivo tvrdia, že tým sme zapríčinili asimiláciu Slovákov.
- Nikto neprotestoval proti zrušeniu slovenských škôl v Maďarsku v roku 1960 a teraz sa čudujeme, že nevedia po slovensky. Kde a kto ich to mal naučiť?
- A čo urobili vlády samostatného suverénneho Slovenska od 1. januára 1993 pre Slovákov v Maďarsku? Nič! Absolútnu nulu!!!
Hlavná vec, že my Slováci nebonzujeme na našich asertívnych susedov…
Ilustračné foto: Jozef Schwarz
