Online-diskusia
8. marca 2022

Inštitút ASA a Klub Nového slova pozývajú na online-diskusiu

„Akademici nie sú brigádnici“

(novela Vysokoškolského zákona
a prekérne pracovnoprávne zmluvy)
 

Podujatie sa uskutoční 8. marca 2022 (utorok) o 17 hod.
 

Hostia:

doc. Ing. MIRIAM ŠEBOVÁ, PhD.,

Technická univerzita v Košiciach

Mgr. MONIKA UHLEROVÁ, PhD.,

viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR,
vysokoškolská pedagogička

Moderuje

prof. Dr. MARTIN MURÁNSKY, PhD.,

Inštitút ASA

Registrovať sa môžete na emailovej adrese: asa.diskusie@gmail.com.
Po registrácii Vám bude zaslaný vstupný online- link na našu konferenciu.
Počet účastníkov obmedzený

Podklady k diskusii nižšie:
Diskriminácia pracovnoprávneho postavenia vysokoškolských učiteľov v zákone o vš
Infografika
Argumentácia k návrhu o odstupnom ku článku 8 KZ
 

Diskriminácia pracovnoprávneho postavenia vysokoškolských učiteľov v zákone o vš

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce možno pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na dva roky. Takýto pracovný pomer možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Z tohto pravidla však boli vyňatí vysokoškolskí učitelia a zamestnanci, vedy, výskumu a vývoja (§ 48 ods.6). Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov upravuje osobitný predpis –  zákon o vysokých školách.

Úprava pracovných pomerov v Zákone o VŠ, ktorá nedovoľuje uzatvorenie pracovného pomeru s vysokoškolským učiteľom na dobu neurčitú je v rozpore s európskou smernicou 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú[1], pretože nenaplňuje opatrenia proti nezákonnému konaniu: napr. neurčuje max. počet opakovaného reťazenia PZ, a objektívny (vecný) dôvod.

Vysokoškolský zákon nastavuje pracovnoprávne postavenie vysokoškolských učiteľov nasledovne:

• v §77 uvádza, že pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá titul „profesor“ ani „docent“, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.
• Vysokoškolský učiteľ s titulom môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak ju obsadil aspoň tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.

Na Slovensku pracuje na 20 verejných vysokých školách takmer 8700 vysokoškolských učiteľov[2], z nich 50% celý život pracuje na zmluvy na dobu určitú, ktoré získavajú na maximálne 5 rokov, častejšie však na oveľa menej. Ak ich univerzita prepustí, dozvedia sa to po výberovom konaní a odchádzajú bez jediného eura odstupného. Zamestnanci na nestabilných pracovných zmluvách majú problém získavať hypotekárne úvery v bankách a pod.

Docenti a profesori majú nádej na stabilnejšie pracovné kontrakty, ale na tie musia počkať minimálne 9 rokov častejšie však až 15 rokov od získania titulu. Získanie titulu docent trvá minimálne 3 roky od ukončenia PhD., častejšie oveľa dlhšie.

Ako to vyzerá v praxi?

Príklad z TUKE

Podľa údajov z personálneho oddelenia TUKE[3] z februára 2022, 81% všetkých akademických zamestnancov pracuje na dobu určitú (max. 5 rokov), 19 % (docenti a profesori) pracuje na dobu určitú do 70 rokov veku. Pracovné zmluvy pri zreťazených PP sú uzatvárané v priemere na 3 roky, až pri 20% zamestnancov iba na 1 rok.

Priemerný vek docentov a profesorov so stabilnou PZ na TUKE je 60 rokov. Odborový zväz PŠaV mapuje situáciu aj na ostatných univerzitách, kde je veľmi podobná.

Počet vysokoškolských učiteľov a výskumníkov na nestabilných krátkodobých pracovných kontraktoch na Slovensku je alarmujúco vysoký. Má to priamy dopad na pracovný výkon učiteľov, ich motiváciu aj mentálne zdravie, kvalitu vzdelávania, demokratické a slobodné prostredie na univerzitách. Prekarizované pracovné postavenie učiteľov bráni vnútornému rozvoju univerzít.

Ako je to v zahraničí?

Česká republika[4]: Vysokoškolskí učitelia nie sú vyňatí zo Zákonníka práce a rovnako ako pri iných povolaniach po 2 predĺženiach PP na dobu určitú na maximálne na 3 roky, získavajú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na získaný akademický titul.

Nemecko: Kariérny systém na univerzitách je odlišný a ťažšie porovnateľný. Vysokoškolskí učitelia a výskumníci môžu pracovať dva krát na 6 ročné pracovné zmluvy (prvý 6-ročný kontrakt je pred dosiahnutím PhD.) a potom majú nárok na získanie pracovného kontraktu na dobu neurčitú. Rozdiel oproti Slovensku je, že ide o presne určený maximálny počet opakovania krátkodobých kontraktov a je určený aj minimálny čas trvania kontraktu. Napriek tomu je nemecký systém jedným z najviac kritizovaným práve kvôli dlhému obdobiu získavania „tenure“ pre akademikov.[5]

Holandsko: Holandské univerzitné odbory vyjednali na rok 2021 v kolektívnej zmluve, že akademickí zamestnanci musia získať pracovný kontrakt na dobu neurčitú už po 1 roku (resp. po 1,5 roku) pokiaľ majú naplnené kritéria na miesto.[6]

Graf 3: Získanie stabilného pracovného pomeru na univerzite po získaní PhD.[7]Na Slovensku len pre doc. a prof.!

Argumentácia k návrhu o odstupnom ku článku 8 KZ

• Úprava pracovných pomerov v Zákone o VŠ, ktorá nedovoľuje uzatvorenie pracovného pomeru s vysokoškolským učiteľom na dobu neurčitú je v rozpore s európskou smernicou 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, pretože nenaplňuje opatrenia proti nezákonnému konaniu z doložky 5: napr. neurčuje max. počet opakovaného reťazenia PZ, a objektívny (vecný) dôvod.[1]
• Z toho vyplývajú diskriminačne nastavené pracovné pomery vysokoškolských učiteľov, ktoré umožňujú ich dlhodobé reťazenie.
• Pritom zákon o VŠ definuje univerzity ako vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne (§1). Vysokoškolskí učitelia a výskumníci zabezpečujú kľúčové činnosti (vzdelávanie a výskum).
• Podľa údajov z personálneho oddelenia TUKE z februára 2022, 81% všetkých akademických zamestnancov pracuje na dobu určitú (max. 5 rokov), 19 % (na dobu určitú do 70 rokov veku). Pracovné zmluvy pri zreťazených PP sú uzatvárané v priemere na 3 roky, až pri 20% zamestnancov iba na 1 rok.
• Ide o extrémne nestabilné pracovné podmienky pre učiteľov a výskumníkov, ktoré majú negatívny vplyv na ich motiváciu, výkon aj duševné zdravie.
• OZ PŠaVS sa usiluje o legislatívnu zmenu, ktorá je však dlhodobým procesom.
• Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi v Kolektívnej zmluve upraviť pracovné podmienky výhodnejšie ako ich upravuje zákon (§231 ods. 1) a umožňuje tiež poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch ako určuje zákon  (§76 ods.7).
• Pri vysokoškolských učiteľoch ide „opätovne dohodnuté pracovné pomery na dobu určitú“, pretože vznikajú pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho PP (Zákonník práce, §48 ods.3) a je možné pri nich uplatniť princíp zásluhovosti rovnako ako pri PP na dobu neurčitú.
• Preto veríme, že rektorátu a fakultám TUKE záleží na pracovnoprávnom zrovnoprávnení  akademických zamestnancov s ostatnými zamestnancami TUKE a pri skončení ich pracovného pomeru im spravodlivo uzná odstupné na základe princípu zásluhovosti rovnako ako to robí pri ostatných zamestnancoch.

 

• Príklad z ČR[2]: vysokoškolskí učitelia nie sú vyňatí zo Zákonníka práce a rovnako ako pri iných povolaniach po 2 predĺženiach PP na dobu určitú na maximálne na 3 roky, získavajú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na získaný akademický titul.