Už aj Slovensko má svojho verejného ochrancu práv, na ktorého sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že boli porušené jeho základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Pavel Kandráč vo funkcii ombudsmana však od času, čo je v tejto funkcii, musel riešiť veľa podnetov, ktoré nespadali do jeho kompetencie. Verejný ochranca práv má pôsobnosť v smere k orgánom štátnej správy (napr. ministerstvá, krajské úrady), samosprávy, územnej samosprávy (napr. orgány VÚC, starosta, obecné úrady, mestské úrady, samosprávne kraje), k fyzickým a právnickým osobám, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (napr. poisťovne – zdravotná, sociálna, rektor VŠ), ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Nemá však rozhodovaciu právomoc, ale len upozorňovaciu. Občania sa môžu na verejného ochrancu práv obracať so všetkými problémami, o ktorých sa hovorí v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Neraz ho však ľudia považujú za toho, kto im pomôže vyriešiť ich problém, hoci by ho mali riešiť inde. Ombudsman ľuďom nepomôže, ak orgánom, ktorý podľa nich porušil ich práva, je Národná rada SR, prezident SR, vláda SR, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, spravodajské služby, vyšetrovatelia policajného zboru, prokuratúra, súd (s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu), alebo ide o veci operačnej a mobilizačnej povahy. Ale aj v tomto prípade občanom, ktorí sa naňho obrátia, poskytne radu. Verejný ochranca práv nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie nijakého orgánu. Môže príslušný orgán upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je nečinný. Ak tento orgán neurobí vo veci nápravu alebo urobí len nedostatočnú naprávu, verejný ochranca práv sa môže obrátiť na nadriadený orgán a ak taký neexistuje, tak priamo na vládu SR. Ombudsman koná na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby, alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet, v ktorom podávateľ podnetu neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymný podnet a ten nemusí verejný ochranca práv vybavovať. Podnet možno podať: osobne – v sídle ombudsmana v Bratislave na Nevädzovej ulici č. 5 denne od 8.00 do 16.00 hod. písomne – listom na adresu: Kancelária VOP, Nevädzová 5, P. O. BOX 1, 820 04 Bratislava e-mailom: sekretariat@vop.gov.sk , faxom: 02/4828 7203 viac informácií na webe: www.vop.gov.sk telefonicky: 02/4363 4906 osobne na obecných a mestských úradoch, kam raz mesačne prichádzajú právnici VOP vybavovať žiadosti podľa doleuvedeného rozpisu (trebasa vopred dohodnúť na číslach telefónov nachádzajúcich sa v tabuľke) Mesto/obec Návštevné dni Spôsob objednávania Telefónne číslo Trenčín každú prvú stredu v mesiaci Kancelária VOP 02/48287401 02/43634906 Žilina každý prvý štvrtok v mesiaci Mestský úrad v Žiline 041/5626840 Banská Bystrica každý druhý štvrtok v mesiaci Kancelária VOP 02/48287401 02/43634906 Dohňany každá prvá streda v mesiaci Obecný úrad Dohňany 042/4710303 Veľký Meder každý druhý utorok v mesiaci Mestský úrad Veľký Meder 031/5553180 Poprad každý tretí štvrtok v mesiaci Kancelária VOP 02/48287401 02/43634906 Každý podnet, ktorý má ombudsman dostať, by mal obsahovať: – meno, priezvisko, adresu sťažovateľa (u právnických osôb názov, sídlo a osobu oprávnenú v jej mene konať) – označenie inštitúcie (ministerstvo, vyšší územný celok, kataster, Sociálna poisťovňa atď.), voči ktorej podnet smeruje (resp. meno úradníka) – opísanie podstatných okolností veci, v ktorej sa na verejného ochrancu práv obracia (o aké porušenie základného práva či slobody ide), vrátane informácie, či a s akým výsledkom bola vec predložená aj inému orgánu – ak sa podnet týka vydaného rozhodnutia, potom jeho kópiu – pokiaľ je podnet podávaný v zastúpení inou osobou, treba priložiť plnú moc Verejný ochranca práv podnet odloží, ak: a) vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do jeho pôsobnosti, b) zo strany podávateľa, napriek predbežnej výzve, neboli doplnené alebo spresnené predpísané náležitosti (neuviedol totožnosť a adresu, ktoré základné právo alebo sloboda boli porušené a kým, nedoplnil dôležité dokumenty v stanovenej lehote atď.). Verejný ochranca práv môže podnet odložiť, ak zistí, že: a) vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prieťahy v súdnom konaní alebo ak už súd vo veci rozhodol, b) od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa podnet týka, uplynul v deň doručenia podnetu čas dlhší ako tri roky, c) podnet je zjavne neopodstatnený, d) podnet je anonymný, e) ide o podnet vo veci, ktorú už verejný ochranca práv vybavil a opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti. Spôsob vybavenia podnetu: Verejný ochranca práv písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené. Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Základné práva a slobody v SR Základné práva a slobody sú zakotvené v Ústave SR č. 460/1992Zb. Občan sa ich môže domáhať rôznymi prostriedkami ochrany: – súdnymi (všeobecné súdy a Ústavný súd SR – na základe žalôb občanov) – mimosúdnymi (verejný ochranca práv – ombudsman) 1. Základné ľudské práva a slobody – právo na život – osobná sloboda – právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena – právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života – právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe – právo vlastniť majetok – nedotknuteľnosť obydlia – právo na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov – sloboda pohybu a pobytu – sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery 2. Politické práva – sloboda prejavu a právo na informácie – petičné právo – právo pokojne sa zhromažďovať – právo slobodne sa združovať – volebné právo – slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti – právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. 3. Práva národnostných menšín a etnických skupín – právo na osvojenie si štátneho jazyka – právo na vzdelanie v ich jazyku – právo používať ich jazyk v úradnom styku – právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín 4. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť – právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky – právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov – právo žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky – právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa právo na ochranu zdravia – ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny, osobitná ochrana detí a mladistvých – právo na vzdelanie – sloboda vedeckého bádania a umenia – právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu 5. Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva – právo na priaznivé životné prostredie – právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu 6. Právo na súdnu a inú ochranu – právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
