Pri príležitosti štyridsiateho siedmeho výročia izraelskej okupácie palestínskych území, ktorá sa začala 4. 6. 1967, opisuje izraelská ľudsko-právna organizácia B´Tselem dnešnú situáciu na okupovaných územiach. B´Tselem je izraelské informačné centrum pre ľudské práva na okupovaných územiach, ktoré založila vo februári 1989 skupina izraelských mysliteľov, právnikov, novinárov ako aj členov Knessetu. B´Tselem svoje poslanie vidí v boji proti porušeniam základných ľudských práv na okupovaných územiach a to ich monitorovaním a publikovaním pre širokú verejnosť ako aj pre tvorcov politiky. V rámci svojich možností bojuje proti ignorácii a neuznaniu skutočného stavu v izraelskej spoločnosti a zároveň má ambíciu sa podieľať na tvorbe kultúry ľudských práv v Izraeli.
* * *
Niekedy sa zdá akoby okupácia bola minulosťou. Ženy už nie sú zadržiavané na vojenských kontrolných stanovištiach tak dlho, až porodia, zabíjania, násilia a demolovania domov je pomenej. Izrael už nezasahuje do školských osnov palestínskych detí a izraelskí vojaci už nepostávajú v uliciach a zákutiach mesta Nabulus. Namiesto toho počujeme, že Palestínčania budujú nové mesto na Západnom brehu Jordánu a že izraelské a palestínske úrady spolupracujú v otázkach bezpečnosti.
Avšak aj po takmer pol storočí okupácia naďalej trvá. Tri či štyri generácie Palestínčanov a Izraelčanov sa narodili do tejto reality a inú ani nepoznajú. Dohoda z Osla, podpísaná pred viac ako dvadsiatimi rokmi, zrodila palestínsku samosprávu a s ňou aj ilúziu, že vplyv Izraela na Palestínčanov bude zanedbateľný. Pravda je, že do dnešného dňa je Izrael najsilnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje každodenný život všetkých obyvateľov Západného brehu Jordánu.
Osady: Podstata príbehu
Izraelské osady sú dnes najvážnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje bežný život na Západnom brehu Jordánu: vyše 300 000 tisíc Izraelčanov žije vo viac ako 200 osadách alebo provizórnych osadách naprieč celým územím Západného brehu Jordánu, pričom všetky boli postavené v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, niektoré dokonca v rozpore s izraelským právom.
Desiatky tisícov hektárov zeme vrátane pasienkov a poľnohospodárskej pôdy bolo odobratých Palestínčanom v prospech budovania osád. Značná časť skonfiškovaného územia bola vyhlásená za štátny majetok na základe pochybného výkladu práva, ďalšie územia boli Palestínčanom odobraté násilím alebo použitím vojenskej sily a následne, vybudovaním osád, sa tento akt zavŕšil. Navyše, Izrael osadám veľkoryso daroval ďalšie pozemky, ktoré ďaleko prekračovali zastavané plochy. Územia patriace osadám – ich zastavané časti a okolie – boli vyhlásené za uzavretú vojenskú oblasť, do ktorej Palestínčania nemohli vstupovať bez povolenia.
Budovanie osád malo na ľudské práva Palestínčanov oveľa rozsiahlejší dopad, než je rozloha územia, ktorá im bola nasilu odňatá. Boli im skonfiškované ďalšie územia za účelom vybudovania stovák kilometrov ciest a obchádzok pre osadníkov, vojenských kontrolných stanovíšť a iných prekážok, ktoré obmedzili voľný pohyb Palestínčanov vzhľadom na rozmiestnenie osád. Mnohým palestínskym vlastníkom bol zamedzený prístup k poľnohospodárskej pôde, či už v rámci osád, alebo mimo nich. Zvláštny, kľukatý múr, ktorý Izrael postavil vnútri územia Západného brehu Jordánu, bol naprojektovaný tak, aby poloha osád a pozemkov, ktoré Izrael určil na ich rozšírenie zo západnej strany múru, spôsobila právam Palestínčanov, ktorí žijú v susedstve, čo najviac škody. Niektorí Palestínčania ostali akoby uväznení na „nesprávnej strane“, čo im komplikuje každodenný život tým, že im obmedzuje prístup k svojim poľnohospodárskym pozemkom, k základným službám, k priateľom a príbuzným žijúcim na druhej strane múru. Tieto obštrukcie im znemožňujú ďalší rozvoj oblasti.
Prítomnosť izraelských občanov na Západnom brehu Jordánu, osád a provizórnych obydlí je hlavným dôvodom rozmiestnenia veľkého počtu izraelských bezpečnostných zložiek v tejto oblasti. Izrael vynakladá veľké prostriedky na to, aby zaručil, že Palestínčania nebudú porušovať vojenské nariadenia, ktorými ich vyhnal ďaleko od osád, a že nebudú ohrozovať osadníkov a osady. Útoky okupantských vojakov sú nemorálne a protiprávne, nehovoriac o tom, že výstavba osád je porušením medzinárodného humanitárneho práva. Prítomnosť bezpečnostných zložiek vedie k dennodenným stretom vojakov a palestínskych obyvateľov, čo má za následok porušovanie ľudských práv, brutálne zaobchádzanie s civilistami a streľbe v rozpore so zákonom.
Hoci územie Západného brehu Jordánu nie je súčasťou zvrchovaného štátu Izrael, izraelské zákony sa vzťahujú ako na osady, tak aj na osadníkov. Výsledkom toho je, že osadníci sa tešia všetkým právam občanov demokratického štátu, tak ako v prípade izraelských občanov, ktorí žijú na území štátu Izrael.
Dohoda z Osla: ilúzia o autonómii
V rozpore s proklamovanými cieľmi dohoda z Osla de facto umožnila Izraelu upevniť kontrolu nad celým územím Západného brehu Jordánu, zneužiť ju vo vlastný prospech a tak ovplyvniť každodenný život Palestínčanov.
Ako? Rozdelenie sféry vplyvu na Západnom brehu Jordánu malo byť dočasné, po dobu piatich rokov, kým sa nepodpíše dohoda o konečnom riešení. Približne 40 % územia Západného brehu Jordánu bolo označené ako oblasť A a B a bolo odovzdané pod čiastočnú alebo úplnú kontrolu palestínskych orgánov. Na tomto území už existovali palestínske obydlia a táto oblasť bola domovom väčšiny palestínskej populácie. Izrael si ponechal kontrolu nad zvyšnými 60 % územia Západného brehu Jordánu, vrátane všetkých osád; bolo označené ako oblasť C.
Izrael sa správa v oblasti C tak, akoby mala slúžiť výlučne jeho potrebám a absolútne ignoruje dočasný charakter dohody. Navyše zneužil túto oblasť na rozšírenie osád, čím sa od podpísania dohody populácia Izraelčanov na tomto území strojnásobila. Izrael nepociťuje žiadnu zodpovednosť voči potrebám 200 až 300 tisícov Palestínčanov žijúcich v oblasti C a z rozmanitých dôvodov im neumožňuje v oblasti stavať a rozvíjať sa. Izrael vyhlásil rozľahlé územia Západného brehu Jordánu buď za vojenské oblasti, alebo štátnu pôdu, kde je výstavba zakázaná. Vo zvyšnej úzkej oblasti izraelská civilná správa neschvaľuje územné plány, ktoré by boli v súlade s potrebami palestínskeho obyvateľstva. V tejto bezvýchodiskovej situácii Palestínčania stavajú i bez stavebných povolení, na čo sa im civilná správa vyhráža zbúraním domov, a v mnohých prípadoch tieto hrozby aj naplní.
Jedným z cieľom tejto politiky je vytlačiť Palestínčanov z oblasti C, čo by Izraelu uľahčilo anexiu územia (pripojenie oblasti C k Izraelu). To, že Izrael uplatňuje túto politiku zvlášť násilným spôsobom, vidieť na tom, ako zaobchádza s desiatkami polokočovných zoskupení roztrúsených po oblasti C. Vytláča ich alebo sa snaží vyhostiť príslušníkov týchto zoskupení z domovov či príbytkov.
Oblasti A a B, ktoré boli odovzdané do palestínskej správy nie sú ucelené, ide o 170 „ostrovov“ obkolesených oblasťou C. Hoci väčšina Palestínčanov žijúcich na Západnom brehu Jordánu obýva oblasti A a B, územie vhodné na rozvoj spoločnosti spadá do oblasti C, vrátane pozemkov, ktoré patrili palestínskej samospráve alebo súkromným vlastníkom. Akékoľvek využitie pozemkov v oblasti C, ktoré by súviseli s rozvojom oblastí A a B, či už pri výstavbe závodov, ciest, prívodov vody, podliehajú povoleniam izraelskej strany, ktorá ich vo väčšine prípadov nevydáva.
Izrael kontroluje pohyb a život každého obyvateľa Západného brehu Jordánu napriek tomu, že toto územie patrí pod palestínsku správu. Ak chcú Palestínčania prejsť z jedného mesta do druhého, alebo z jednej oblasti do druhej, musia prejsť cez územia, ktoré plne kontroluje Izrael, a tým pádom musia prísť do kontaktu s izraelskými bezpečnostnými zložkami. Tieto zložky často vstupujú aj do oblastí A a B, väčšinou v súčinnosti a spolupráci s palestínskou správou. Izrael má kontrolu aj nad registrom obyvateľstva a rozhoduje o tom, kto je a nie je obyvateľom Západného brehu Jordánu. Izrael zaviedol na Západnom brehu Jordánu vojenský právny systém a tisícky Palestínčanov, vrátane obyvateľov oblastí A a B, sú každý rok postavené pred vojenský súd. Palestínski obyvatelia Západného brehu Jordánu môžu vycestovať do zahraničia len s povolením Izraela, to sa týka aj cudzincov, ktorí chcú vstúpiť na Západný breh Jordánu. Izraelské jednotky majú oprávnenie zatknúť alebo deportovať cudzincov, i keď sa zdržiavajú v oblastiach A a B.
Izrael sa zmocnil kontroly nad Západným brehom Jordánu násilnou, vojenskou cestou v ozbrojenom konflikte. Do dnešného dňa nie je prijaté definitívne rozhodnutie o osude Západného brehu Jordánu a spôsob, akým Izrael toto územie kontroluje sa nazýva „okupácia“.
Odhliadnuc od politických a emocionálnych konotácií slova „okupácia“, ide o právny termín, ktorý označuje územie zabraté cudzím štátom počas ozbrojeného konfliktu, ale ktoré nie je jeho zvrchovanou súčasťou. Dnes, či už medzinárodní právni experti, predstavitelia izraelského Najvyššieho súdu alebo vrchní vojenskí predstavitelia už ani nespochybňujú fakt, že Izrael sa pri uplatňovaní moci na Západnom brehu Jordánu riadi okupačným právom. Keďže medzinárodné právo zakazuje anektovať územie vojenskou násilnou cestou, okupačný štát nemôže pripojiť okupované územie k svojmu zvrchovanému štátu, môže ho len prechodne kontrolovať a to len dovtedy, kým sa diplomatickými dohodami neurčí status územia.
Avšak izraelské správanie na tomto území svedčí o tom, že okupáciu nepovažuje za dočasnú. Naopak, je vidno, že považuje Západný breh Jordánu, a predovšetkým oblasť C, za svoje územie, za súčasť svojho zvrchovaného štátu tým, ako sa zmocňuje pôdy, využíva prírodné zdroje a buduje trvalé osídlia. Zároveň popiera práva plynúce z medzinárodného práva vzťahujúceho sa na Palestínčanov žijúcich na Západnom brehu Jordánu, ktorí majú nárok stavať na 40 % svojho územia, odopiera im právo na ochranu, na súkromný majetok, a obmedzuje ich právo na adekvátne bývanie, sociálne istoty a dôstojné živobytie.
Počas rokov Izrael na Západnom brehu Jordánu zaviedol dva odlišné režimy v závislosti od národnej príslušnosti. Jeden režim platí pre osadníkov a druhý pre Palestínčanov. Osadníci si užívajú všetky práva garantované demokratickým štátom. Naopak, Palestínčania žijú pod tvrdým vojenským režimom, ktorý prvotne slúži na uspokojenie potrieb Izraelu a osadníkov. Palestínčania podliehajú vojenským rozkazom, ktoré okliešťujú ich život a obmedzujú ich práva. Nemôžu sa zúčastniť vo voľbách izraelských zástupcov do orgánov, ktoré priamo rozhodujú o veciach týkajúcich sa ich životov.
+ + +
S využitím právneho rámca vhodného pre krátkodobé riešenia Izrael vytvoril na Západnom brehu Jordánu prostredie, v ktorom nielenže nezabraňuje, ale naopak vedome nedodržiava a poškodzuje ľudské práva už takmer pol storočie, a navyše tým prezentuje svoje ďalekosiahle a dlhodobé ciele. Keďže vyhliadky, že táto prechodná situácia bude trvať večne, sú čoraz bezútešnejšie, stav permanentnej nespravodlivosti na Západnom brehu Jordánska sa len upevňuje, čo má za následok každodenné porušovanie ľudských práv Palestínčanov. Na tejto situácii sa nezmení nič, pokiaľ sa okupácia neskončí.
