Je dobre, že vojna je taká hrozná, ináč by sme si ju mohli časom obľúbiť.
Generál Robert E. Lee
Nedávno som mal telefonický rozhovor s priateľom z južných Čiech. Spýtal som sa ho, čo si myslí o odstránení sochy maršala Koneva. Odpovedal mi, že aj my v USA sme pred pár rokmi odstraňovali sochy, napríklad aj sochu generála Leeho. Pokúsim sa nájsť spoločné znaky týchto udalostí.
Najprv hádam korelácia medzi deklaráciami „odstraňovačov‟ a historickou skutočnosťou. Socha generála Leeho mala symbolizovať otroctvo a rasizmus, socha maršala Koneva „krvavé potlačenie maďarského povstania v roku 1956‟.
Generál Lee nesúhlasil s odtrhnutím Virgínie, jeho rodného štátu od Únie. A, samozrejme, chápal, že podľa americkej ústavy mal jeho štát toto právo. Preto keď nasledovala agresia zo strany Severu, bránil svoj štát. Administratíva prezidenta Lincolna bola ochotná ku kompromisom vo veci otroctva, a otroctvo nebolo dôvodom k útoku.
Samozrejme, otroctvo je škvrnou na americkej histórii, ale generál Lee ho nikdy nereprezentoval. Jeho príbuzní mohli mať otrokov, on ako profesionálny vojak ich nemal a nepotreboval.
A ako to bolo s „krvavým potlačením maďarského povstania v roku 1956‟? Predovšetkým, „maďarskí povstalci‟ nemali žiaden problém s vešaním „podozrivých‟ osôb na pouličné lampy za nohy a zapaľovaním ohňa pod zavesenými. Presnejšie povedané s mučením „podozrivých‟. Navyše boli ozbrojení, takže to neboli žiadne „deti kvetov‟. Úplne jasne: Kontrarevolúcia bola krvavá, ako ju bolo možné potlačiť „nekrvavo‟?
Čo mal maršal Konev robiť? Ignorovať rozkazy a čakať, kým sa rozhorí občianska vojna? Začať rozdávať letáky? Rád by som poznal niekoho, kto si myslí, že by konal ináč, ako konal maršal.
Zaiste, udalosti roku 1956 v Maďarsku boli tragické a bolo by oveľa lepšie, keby sa nestali. Stratených a zničených životov je večná škoda. Ale nerozdúchavalo plamene nenávisti, ktoré viedli k poľutovaniahodným udalostiam Rádio Slobodná Európa? Nekoordinovala táto stanica pohyb „povstalcov‟? Nenaznačovala, že vojenská pomoc Západu je bezprostredná? Neslúžila ako katalyzátor spomínaných udalostí?
A hľa, v Prahe má táto stanica svoju lokáciu. Nebolo by na mieste žiadať, aby ju postihol osud sochy maršala Koneva?
Strhávanie sôch spojených s udalosťami starými niekoľko desiatok rokov nikdy nemá racionálny základ. Spoločnosť takéto gestá rozdeľujú a polarizujú. Pozornosť sa sústreďuje na veci nepodstatné a nezmeniteľné, zatiaľ čo veci podstatné a zmeniteľné ustupujú do úzadia. A sily, ktoré profitujú z manipulácie spoločnosti takéto „iniciatívy‟ podporujú a zneužívajú. Chceme hrať ich hru?
Post Scriptum
Blíži sa veľké výročie. Moskva si 9. mája pripomenie Deň víťazstva (vojenská prehliadka je pre koronavírus odložená na neskôr – pozn. red.). Praha 6 si asi 8. mája uctí výročie ukončenia vojny, lebo 9. máj tamojším radným asi nič nevraví. Možno, že pri tej príležitosti začnú slávnostný „vykop‟ na budovanie Pamätníka oslobodenia, ktorý nahradí Konevov pamätník. Verím, že na novom bude pamätané na spojencov (=USA), možno aj vlasovovci dostanú miesto. Maršal Konev zmizne z „pamäti národa‟.
Mnohí rečníci aj komentátori s radosťou a nadšením budú ospevovať, že Česká republika je riadnym členom NATO. Chcel by som týmto nadšencom povedať: „Domnievate sa, že súčasní velitelia a stratégovia NATO, ktorí videli vojnu maximálne z obrazoviek riadiacich center, poznajú výrok generála Leeho, ktorý som použil v záhlaví? Nebolo by načim im ho pripomenúť?”
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
