Nemal rád veľké slová. Pri jeho mene sa objavuje, že bol nestorom lužicko-srbského filmu. Bol. S filmom začínal ako spoluautor lužickosrbskej klasiky Struga – obrazy krajiny (1972). Založil Srbskú filmovú skupinu pri DEFA štúdiu Drážďany v roku 1980, kde nakrúcal dokumenty o živote tejto menšiny v Nemecku. Portréty osobností, zvyky, ľudovú kultúru, problémy migrácie, ale aj degradáciu životného prostredia, čo v NDR bolo politicky neúnosné. Inšpiroval a nakrútil niekoľko koprodukčných filmov o vzájomných vzťahoch s Čechmi, Poliakmi, Slovákmi, Rusmi, Juhoslovanmi. Po páde Berlínskeho múru jeho Sorabia film pokračuje v tejto tvorbe a zároveň spolupracuje s dolnosrbskou televíziou pri realizácii magazínu Lužica.
Svoju dizertačnú prácu Dedinská tematika v slovenskom filme obhájil na Karlovej univerzite v Prahe, ale štúdiom strávil veľa času v Bratislave, výborne hovoril po slovensky, má tu veľa priateľov, rád sa sem vracal. Spolu sme realizovali dva koprodukčné dokumentárne filmy Korene poznania (1983) a Mosty – návštevy bez protokolu (1986). Nakrútil film o J. Kubánkovi, ktorý bol dlhé roky choreografom v Srbskom ľudovom súbore v Budyšíne. Na jeho pozvanie nakrútil M. Slivka na Lužici dokument Folklór regiónu Slepo (1988). Toni Bruk celou svojou tvorbou sa staval proti klišé „večne spievajúcemu ľudu, maľujúceho kraslice“.
Foto: Wikipedia.org
