Odišiel Ľubomír Petrák

Mám chuť napísať petíciu a požiadať večnosť, aby nám vrátila Ľuba Petráka. Dôvodov mám neúrekom. Skĺbil prácu starostu, poslanca, poslanie otca, manžela. Politik, ktorého vizitkou bola skromnosť a pracovitosť. A predovšetkým priateľ s nadpriemernou náložou ľudskosti. Poslanec a odborník, pre ktorého bola škola stále chrámom vzdelania, a nie výťahom k moci. Z hlbín času bude znepokojovať miestnych urýchľovačov reforiem vzdelávania. Odišiel vo veku, v ktorom povolanosť politika a sila presvedčenia sa stáva politickým kapitálom. Ľubo Petrák dokázal vecne a pravdivo pranierovať omyly, akože inak, nedovzdelaných ambícií a pýchy moci. Viem, ako osobne ťažko prežíval nevyužité možnosti a príležitosti pre zlepšenie života ľudí. Idealizmus vzdelanca? Korektný a kritický k oponentovi a k sebe. Počas diskusií na Klube Nového slova nám odovzdával nošu šancí, ako uvoľniť cestu od prameňa k perspektívnej znalostnej spoločnosti. Vlastnil kompas učiteľa, pomocou ktorého sa orientoval v paralelograme síl. Budeš nám veľmi chýbať.