31. mája 1950 sa začal jeden z prvých divadelných procesov u nás. Pred súdom sa ocitlo niekoľko politikov nekomunistických strán – a navyše aj sympatizant s trockizmom Záviš Kalandra. Obžalovaní mali pripravovať štátny prevrat, ktorý by bol zvrhol režim a prezrádzať zahraničným mocnostiam štátne tajomstvá. V procese „Horáková a spol.“ bola žalobcom práve proti dr. Milade Horákovej žena, Ludmila Brožová-Polednová. O 57 rokov neskôr je teraz pre zmenu za svoju účasť na procese obžalovaná ona. Proces bol jedným z prvých, ktoré organizovali sovietski poradcovia. Jeho absurditu a vykonštruovanosť dokladá okolnosť, že s ostatnými obžalovanými sa mal spolčiť spomínaný Záviš Kalandra. Predvojnový člen KSČ, ktorý v roku 1937, keď sa v Moskve konali povestné divadelné procesy, dokazoval, že sú založené na absurdných výmysloch. Človek, ktorý sa pre svoju ľavicovosť musel s komunistickou stranou rozísť. Možno tieto okolnosti viedli k tomu, že bol postavený pred súd spolu s osobami, s ktorými nikdy nemal nič spoločného. Kalandra bol počas vojny uväznený v koncentračnom tábore a po vojne sa prestal politicky angažovať. Dr. Ludmila Brožová-Polednová bola do procesu zapojená asi preto, aby žena žalovala ženu. „Necítím se vůbec vinna. Bojovala jsem za republiku a za takový společenský řád, ve kterém nebudou nezaměstnaní. Vždyť byla studená válka, životy padaly na obou stranách. Horáková doznávala trestnou činnost, zakládání protistátních skupin. Dělala něco, co neměla,“ povedala Ludmila Brožová-Polednová pre isté české noviny. Nemožno, pravda, popierať, že chystaný proces so žalobkyňou z päťdesiatych rokov má tiež istý politický kontext. Môže byť použitý ako argument najmä proti súčasným českým komunistom. Lenže obvinenia voči nej nie sú vykonštruované, zúčastnila sa na justičnej vražde. Pritom boli takí, ktorí proti podobným procesom protestovali. Za život Milady Horákovej sa napr. zasadzoval aj Albert Einstein. Rovnako ako za Ethel Rosenbergovú, ktorá bola na základe falošných obvinení popravená v USA. Zločin ostáva vždy zločinom a „studenou vojnou“ ho ospravedlniť nemožno – nech sa stal kdekoľvek. Autor je vysokoškolský učiteľ
