Barack Obama bol inaugurovaný za prezidenta USA 20. januára za jasotu väčšiny Američanov i ľudí vo zvyšku sveta. V inauguračnom prejave sľúbil, že „začne opäť pracovať na obnove Ameriky“.
Každému by malo byť v tejto chvíli jasné, že napriek hysterickým výpadom nezmieriteľného pravého krídla Republikánskej strany si Spojené štáty americké nezvolili do čela žiadneho Che Guevaru. Nezvolili si však ani ďalšieho Ronalda Reagana, napriek nádeji časti z tých, ktorí za neho hlasovali, a napriek obavám ľavicových kritikov. Čo si teda USA zvolili? Odpoveď nie je jednoduchá, a to práve pre štýl Obamu ako politika.
Vyriešiť treba dve otázky. Jednou je tá, čo by chcel Obama dosiahnuť osobne, v úrade prezidenta. Druhou je, čo bude môcť dosiahnuť vzhľadom na geopolitickú realitu a celosvetovú depresiu. Tú viceprezident Biden 25. januára popísal ako „otvorene povedané, horšiu, než si ktokoľvek myslel, a zhoršujúcu sa každým dňom“.
Čo vieme v tejto chvíli o Barackovi Obamovi? Na politického lídra je nezvyčajne inteligentný a dobre vzdelaný. Je pripravený, rozvážny a veľmi úspešný politik. Kde v širokom spektre medzi kozmetickými úpravami a zásadnou zmenou sú však jeho pozície? Pravdepodobne niekde v strede. A to, čo skutočne dosiahne, bude pravdepodobne viac funkciou obmedzení svetosystému ako jeho vlastných rozhodnutí, nech budú akokoľvek inteligentné.
Jeho smerovanie môžeme zatiaľ vytušiť v piatich oblastiach: inkluzívna participácia, geopolitika, životné prostredie, vnútorné sociálne otázky a riešenie depresie. Počiatočný verdikt je zmiešaný.
Inkluzívna participácia Najlepšie výsledky dosahuje očividne v inkluzívnej participácii. Dokazuje to aj jeho vlastné zvolenie. Zvolenie afroamerického prezidenta je, samozrejme, iba kulmináciou trendu, ktorý v USA prebieha od roku 1945 – od integrácie ozbrojených síl za prezidenta Trumana cez rozhodnutie Najvyššieho súdu o desegregácii škôl, vymenovanie Thurgooda Marshalla do Najvyššieho súdu, vymenovanie Colina Powella do čela Generálneho štábu ozbrojených síl, až po menovanie Powella a Condoleezzy Riceovej na čelo diplomacie. Stále je to však prelom, ktorý by pred pár rokmi málokto očakával. A je dôležitý.
Obama bude v úsilí o inkluzívne občianstvo pokračovať. Jeho veľkým politickým testom však bude otázka prisťahovalectva. Neexistujú náznaky, ako sa k nej postaví. Bude musieť bojovať s väčšou časťou svojej politickej základne. Vzhľadom na súčasnú a očakávanú mieru nezamestnanosti v USA sa možno rozhodne akékoľvek konanie odložiť. No problém tým nezmizne a riešenie bude iba ťažším. Okrem toho, nevyriešenie tejto otázky bude mať negatívne dopady na schopnosť sveta prekonať depresiu s menšími obeťami.
Reakcia na novú geopolitiku a životné prostredie Obamove geopolitické postoje sú omnoho menej sľubné. Izraelsko-palestínsky konflikt je v tomto momente pravdepodobne neriešiteľný. Absolútne minimum, ktoré je treba urobiť, je zapojenie Hamasu do rokovaní. Menovanie Georga Michella za amerického mimoriadneho vyslanca možno otvára cestu. No na životaschopné politické riešenie to bude sotva stačiť. Izraelčania sú zakopaní vo svojich bunkroch a nie sú pripravení ani premýšľať o čomkoľvek, čo by mohli palestínski nacionalisti akceptovať.
Nepochybujem, že Iračania prinútia Obamu dodržať sľub o stiahnutí do 16 mesiacov. A neverím, že Obama bude s Iráncami viac, než len šermovať slovami. No v Pakistane sa vydal cestou ku katastrofe. Počas svojho prvého týždňa v úrade mu vážne podkopal vládu. Pakistanská exekutíva je slabá a čoskoro možno padne. Ak to nastane, Obamovi neostanú možnosti, ktorých opodstatnenosť by dokázal aj obhájiť.
Základným problémom je, že Obama neodmietol jazyk typický pre bývalú hegemónnu mocnosť. Vo svojom prejave svetu povedal: „Vedzte, že Amerika je opäť pripravená viesť.“ Svet chce, aby Spojené štáty americké participovali. Nechce, aby viedli. Nemyslím si, že tomu Barack Obama rozumie.
Zle začal aj v Latinskej Amerike. Kritické slová voči Hugovi Chávezovi mu mali iba získať domácu podporu, a čo je horšie, prepočul výzvu brazílskeho prezidenta Lula da Silvu, že Latinská Amerika neuverí, že chce zmenu, kým bezpodmienečne nezruší embargo voči Kube.
Jeho prvé kroky v oblasti životného prostredia sú pozitívne – v menovaniach do úradov, rozhodnutiach i signáloch voči iným krajinám, že USA sú ochotné zúčastniť sa na kolektívnych opatreniach, ktoré vedci označia za nevyhnutné. Otázkou však ostáva, podobne ako v iných oblastiach, ako odvážne a rýchlo je pripravený konať.
Svetová kríza a sociálne dopady Vo vnútorných sociálnych otázkach je výsledok opäť zmiešaný. Obama sa vrátil pri interrupciách k politike Clintonovej administratívy, a to ho jasne odlišuje od Reagana/Busha. Nariadil zavretie tábora na Guantáname a tajných väzníc CIA, no až o rok odložil rozhodnutie o tom, čo s niektorými z uväznených osôb. Otvorenou ostáva otázka, do akej miery zruší rozsiahlu sieť vládneho zasahovania do osobnej slobody. Nejasné tiež je, nakoľko splní sľub odborom o odstránení bariér, ktorými predchádzajúca vláda obmedzila ich organizačné možnosti.
Nakoniec prichádzame k oblasti, v ktorej má najmenej manévrovacieho priestoru – svetovej depresii. Očividne je pripravený podstatne zvýšiť angažovanosť vlády v ekonomike. No to je v podstate každý politický líder vo svete. A očividne je pripravený využiť opatrenia, ktoré môžeme nazvať sociálno-demokratickými, na zníženie ekonomických dopadov na pracujúcich. No to je v podstate každý politický líder vo svete.
Aj v tomto prípade je otázkou, ako budú opatrenia odvážne. Na kľúčové pozície nominoval skupinu veľmi opatrných zástancov keynesiánstva. Neangažoval však žiadneho z ekonómov, ktorí tvoria ľavé krídlo keynesiánskeho prúdu – Josepha Stiglitza, Paula Krugmana, Alana Blindera či Jamesa Galbraitha. Tvrdia, že opatrné opatrenia nebudú fungovať, že sa stráca vzácny čas. Možno o rok Obama zmení obsadenie svojho tímu a zapojí aj ľudí žiadajúcich odvážnejšie kroky. No možno to bude príliš neskoro.
Barack Obama má veľmi neistý štart. Napriek jeho inteligencii a intelektuálnej otvorenosti existuje málo dôkazov, že jeho obnova Ameriky znamená prebudovanie základov. Americká politika získava lepší štýl a gramatiku. No potrebovala by prepísať.
Komentár bol uverejnený na stránkach Fernand Braudel Centre Medzititulky Slovo
