Etika v žurnalistike. Každý o nej rozpráva, ale nik ju zatiaľ presne nedefinoval. V dnešných pomeroch však možno povedať, že sa končí tam, kde sa začínajú finančné možnosti vydavateľa.
Etika išla stále ruka v ruke s objektívnosťou, no dnes vám takmer každý renomovaný novinár povie, že skutočná objektívnosť vlastne neexistuje. Jedným z najčastejších spôsobov jej dodržiavania je poskytnutie priestoru obom stranám. Ale nie vždy sa to dá dosiahnuť. Napríklad médiá minulý týždeň priniesli informáciu, že exminister Mečiarovej vlády Alexander Rezeš nechal schátrať vilu v obci Štós, ktorej je vlastníkom a pritom obec by ju rada zrekonštruovala. Rádio Twist dokonca túto zvesť doplnilo o emotívne vyjadrenia tamojších obyvateľov. Na konci správy len odznela informácia, že sa Rezeš nemôže k celej situácii vyjadriť, pretože je v zahraničí. Z objektívnych dôvodov už táto správa automaticky nie je objektívna. Poslucháč alebo čitateľ si však urobí obraz o zlom košickom multimilionárovi, ktorý sa nestará o svoj majetok. Možno len percentu ľudí príde na um, že Rezeš nechal schátrať túto vilu z nejakých objektívnych dôvodov.
Podľa predsedu Slovenského syndikátu novinárov Jána Füleho etika v žurnalistike síce existuje, ale nevie ju definovať. Pritom sa usiluje písať podľa jej princípov. Sám si to zhrnul do vety: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili oni tebe.“ Preložené na drobné – nepíš to, čo nechceš, aby iní písali o tebe. Teda, ak nechceš, aby sa verejnosť dozvedela o tvojom dome, tak nezverejni ani informácie o vile pána X.Y. Ale v súčasnosti je pohnutý rebríček hodnôt nielen v živote samotnom, no aj v žurnalistike. Veď najlepší novinár nie je ten, ktorý informuje seriózne a pravdivo. Práve naopak – žurnalistika sa bulvarizuje. O čo pikantnejšiu informáciu o známej osobnosti prinesieš, o to si ty sám populárnejší a dokonca i finančne lepšie ohodnotený. Na spomínanú vetu v predchádzajúcich riadkoch môžeš pokojne zabudnúť – veď koho by už len zaujímala tá tvoja vila.
Ak rozprávame o etike v slovenskej žurnalistike, stačí sa pozrieť na rebríček najpredávanejších novín a časopisov. Na prvom mieste totiž už dlhodobo „trónia“ Nový čas a Plus 7 dní. Oba spomínané periodiká sa pritom dajú pokojne zaradiť medzi tzv. mierny bulvár. Tieto štatistiky pritom jasne hovoria o tom, že práve takýto druh žurnalistiky ľudí priťahuje. Oba printové médiá môžu napísať doslova čokoľvek, a to každý z vlastných dôvodov. Denník Nový čas má zahraničných majiteľov, ktorí nepotrebujú podporu slovenskej vlády a ani financie z tohto štátu. Pritom rovnako ako Plus 7 dní majú dosť veľké finančné možnosti, ktoré sa veľmi dobre dajú využiť v prípade súdnych sporov. Veď len v tomto období čelí tento týždenník dvom žalobám.
Môžeme povedať, že etika v žurnalistike je neviditeľnou rukou tohto povolania. Pre každého znamená niečo iné a každý ju aj inak chápe. Ale podstatné je asi najmä to, aby ju „videl“ čitateľ, divák, či poslucháč pri každom spravodajskom alebo publicistickom produkte.
