Obciam dochádza kyslík

Samosprávy si určite predstavovali oslavy svojho 20-ročného pôsobenia ináč, ako sa to teraz vyvíja. Namiesto oslavovania počuť náreky. Združenie miest a obcí Slovenska zverejnilo reálnu situáciu vo financiách. Lepšie povedané v očakávaných príjmoch, ktoré im patria v rámci prerozdeľovania výnosu dane.

Podľa kalkulácií združenia dostali samosprávy v marci 2010 len 42, v apríli 71, v máji 51 a za jún 25 percent na daniach z príjmov fyzických osôb oproti rovnakému obdobiu roka 2009. Celkový výpadok oproti vlaňajšku predstavuje približne 228 miliónov eur.

Za všetkým sú peniaze

Mestá a obce sa dostali do skutočne nezávideniahodnej situácie, ktorá môže zabrzdiť ich základné funkcie. Ide o aktivity, ktoré denne robia pre svojich občanov nielen v súvislosti s vydávaním rozhodnutí a pečiatkovaním žiadostí, ale aj s prevádzkou domovov dôchodcov, materských a základných škôl, financovaním verejnoprospešných služieb, činnosťami kultúrnych či osvetových zariadení. Územné samosprávy ukázali svoj prínos počas nedávnych záplav, hoci dobre vedia, že vodný živel prepíše ich rozpočty na mnohé roky. Dedinám, v ktorých je starosta aj sekretárkou, ekonómom a účtovníkom, hrozí kolaps. Zamknutie dverí na obecnom úrade však nemusí znamenať iba vypnutie verejného osvetlenia. Zhasnúť môže celý vidiecky život. Hovorí sa, že o všetkom rozhodujú peniaze, najmä tie, ktoré nemáme. Presne takúto podobu má súčasná kríza samospráv. Napriek tomu je fiškálna decentralizácia férový systém, ktorý mestám a obciam presúva presne toľko zdrojov, koľko im z výnosu dane z príjmov patrí. Inou, práve teraz aktuálnou témou ostáva celkový objem vybraných daní, z ktorých rovnaké percento predstavuje rozličnú čiastku. Dôsledky svetovej hospodárskej krízy sa postupne premietli do krízy sociálnej. Strata sociálnych istôt či zamestnania obmedzila očakávané príjmy štátneho rozpočtu, a tým i transfery pre lokálne vlády. Z menej vybraných daní putuje do miestnych samospráv rovnaké percento, ale v nepostačujúcom objeme. Pretože verili avizovaným odhadom odborníkov a aj pri najpesimistickejších prognózach tempa rastu ekonomiky dúfali, že získajú balík, ktorý bude aspoň na prežitie. Bol to však omyl. Nie všetky obce zaliala voda, ale pre výpadky na daniach každú z nich zalial studený pot. Niektoré o to viac, ak ich starostovia či primátori robili vlani z mestských rozpočtov kortešačky pred voľbami do vyšších územných celkov a teraz chceli „strihať“ predvolebné pásky. Namiesto toho, aby mysleli na zadné vrátka, správali sa presne naopak. Ide však o individuálne zlyhania, ktorými sa nemôže znehodnocovať celý systém. Napokon, záleží na voličoch, ako v novembrových komunálnych voľbách dokážu rozlíšiť medzi nezodpovednými politikmi, ktorí budú svoje zlyhania zdôvodňovať terajším stavom, a zodpovednými, ktorí sa správali racionálne, sú však v podobne zložitej pozícii.

Samosprávy prosia o resuscitáciu

Mestá a obce najmä po reforme verejnej správy spustenej pred desiatimi rokmi získavali postupne od štátu obrovské kompetencie. Ide najmä o rozhodovacie právomoci, ktorými zabezpečujú výchovu a školskú politiku, agendu v zdravotníckej a sociálnej sfére. Sú nielen platcami, ale aj správcami daní, čím získali podobu významných aktérov hospodárskej politiky. Ide o veľkých zamestnávateľov. Napríklad z celkového počtu 2 169 zriaďovateľov financujú územné samosprávy 2 062 materských škôl, z 251 základných umeleckých škôl sa starajú o chod 163. Zabezpečujú uplatňovanie približne 70 percent zákonov, čo z nich robí najvýznamnejších aktérov verejnej politiky. Štát prostredníctvom decentralizácie nariadil svojej predĺženej ruke v regiónoch – štátnej správe, redukčnú diétu, po ktorej územné samosprávy prevzali na svoje plecia kompetencie a bremeno zodpovednosti za ich výkon. Samosprávam však dochádza kyslík. Potrebujú pomoc. Ich problémy nie sú iba starosťami richtárov, ale celého štátu, lebo svoje služby poskytujú na jeho území a pre jeho občanov. Východiskom z problému je aktívny prístup novej vlády, ktorá uzná oprávnené požiadavky miest a obcí, ale aj ich hlavné poslanie – čo najefektívnejšiu správu vecí verejných. Pochopiteľne, že pravicová vláda sa bude oprávnene môcť pýtať na to, čo jej samosprávy vedia ponúknuť, ak pristúpi na dohodu, škrty v plánovaných výdavkoch a následnú resuscitáciu samospráv. Netreba zabúdať na to, že samospráva v porovnaní so štátom vie omnoho efektívnejšie poskytovať služby a má nezastupiteľné miesto pri ochrane a prehlbovaní demokracie. Okrem iného je významným aktérom trvalo udržateľného rozvoja. Preto sa k nej zodpovedná vláda nesmie správať macošsky.

Autor prednáša politológiu

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter