Veľký ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov raz napísal: „Na jedného múdreho človeka pripadá tisíc hlupákov.“ Neviem, z ktorej štatistiky čerpal tento údaj, no vyzerá to tak, že si ho osvojili takmer všetky opozičné média. Dokonca by som povedal, že tých „hlupákov“ pripadá na každého „múdreho“ komentátora z opozičnej tlače ešte viacej, pretože každý z nich považuje za hlupákov všetkých voličov Smeru-SD, a pokiaľ viem, sú ich státisíce. Takže ak prepočítame ich počet k množstvu komentátorov a opozičných politikov, ktorí dnes režírujú naše myslenie, tento údaj môže byť aj nepresný. Počet „hlupákov“ sa mení podľa toho, ako sa menia preferencie v prospech Roberta Fica. Nemám zbytočné peniaze na to, aby som si kupoval napr. Denník N alebo Sme, ani na to, aby som si zaplatil Piano, no zo zvedavosti občas zablúdim na ich webové stránky, aby som sa aspoň podľa nadpisov a niekoľkých viet dozvedel, akými múdrosťami budú zasa páni a panie Nicholson, Kepplová, Ciel, Schutz… ohurovať svojich čitateľov. Stačí mi názov článku, aby som vedel, akým smerom sa budú uberať ich texty. Predsa však musím priznať, že aj opozičná tlač ma dokáže v niektorých prípadoch zaujať. Naposledy to bol Denník N, ktorý zverejnil úžasne zistenia o tzv., zelených mužíkoch, ktorí sa pohybujú v diskusiách pod článkami. Vlastne ich odhalil ako falošných diskutérov, ktorí obhajujú stranu Smer a jej predstaviteľov. Je to vraj čosi neuveriteľné a bezočivé, aby niekto takýmto spôsobom zneužíval slobodu slova.
Vždy som si myslel, že médiá, ktoré vznikli ako civilizačný výdobytok týchto čias, budú aj rešpektovať slobodu slova a názoru. Že budú kvôli objektívnosti rešpektovať a poskytovať priestor aj tým, čo nesúhlasia so všetkým, čo napíšu ich privilegovaní žurnalisti a komentátori. Nie je predsa normálne, aby iba zopár ľudí balamutilo hlavy celému národu. Ak tomu tak nie je, nehovorme potom o slobode slova a objektívnosti tlače. K tým „zeleným mužíkom“, ktorých je vraj viac ako 50, snáď len toľko – dozvieme sa niekedy aj tom, koľko sa ich vyjadruje v prospech Siete, KDH, Sulíka alebo Matoviča? Nebolo by jednoduchšie zariadiť to tak, aby sa každý diskutér podpisoval iba svojím pravým menom? A čo by sa stalo, ak by tieto denníky aj na svojich stránkach umožňovali čitateľom bežne sa vyjadrovať k aktuálnym témam? Potom by sme nemuseli čítať tie všelijaké oplzlosti, vulgárnosti a nenávistné vstupy pod článkami. Ako vidno, to však nikomu nevadí, dôležité je, aby nikto nevyjadroval podporu strane Smer.
Je toho viacej, čo všetko sa robí preto, aby sa volič Smeru so svojím názorom nedostal nielen do médií, ale už ani na námestie, kde by mohol slobodne a nahlas prejaviť svoj názor a nesúhlas s praktikami niektorých opozičných politikov. Námestia SNP a Slobody už patria až do volieb Matovičovi, ktorý si ich na celý čas „prenajal“. Iba on už rozhoduje o tom, kto sa môže v týchto priestoroch schádzať a využívať ich pre svoje potreby. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Ktovie, po voľbách možno zakáže poslancom Smeru aj vstup do parlamentu. Veď aj z parlamentu si už urobil šapito, v ktorom sa správa akoby bol jeho majiteľom. Myslím si, že tento človek ohrozuje Slovensko rovnako ako Kotleba. Rovnako ako on má vo svojom repertoári šírenie nenávisti.
O tom, ako písali médiá o učiteľoch a ich štrajku, sa vari netreba rozpisovať, ani o tom, na ktorej strane sa angažovali. Ešte nikdy nemalo učiteľstvo zo strany médií takú podporu, ešte nikdy sme nepočuli o toľkých gavalieroch, ktorí im dopriali splnenie ich požiadaviek. Ešte nikdy sa však o takomto dôležitom zásahu do rozpočtu nežiadalo na poslednú chvíľu pred voľbami. Nikto ma nepresvedčí o tom, že za tým nie je politický záujem, ako vykrútiť Ficovi krk a zvrátiť jeho smerovanie do vlády. Medzi posledný takýto pokus patrilo mimoriadne zvolanie parlamentnej schôdze. Bože, ako len očakávali opozičné médiá, až sa to zvrtne na cirkus pod šapitom. Znova, tak ako sa očakávalo, o cirkusácky program sa postaral pred kamerami pán Matovič. Na jeho komediantske výkony sme si už zvykli a aj tento cirkus, skôr či neskôr upadne do zabudnutia. Na to, ako hanlivo však písala opozičná tlač o našich dôchodcoch, ktorí prišli do parlamentu, usadili sa na balkóne, aby si vypočuli na vlastné uši o tom, čo bude kto hovoriť, budem myslieť aj vtedy, keď budem vhadzovať hlasovací lístok do volebnej urny. Okamžite boli onálepkovaní ako Ficovi „zelení mužíci“, ktorí sem prišli iba pre to, aby zabrali miesto učiteľom. Aj učitelia ich posielali do čerta, lebo na schôdzi sa vraj nebude rokovať o ich problémoch. Snažil sa ich o tom presviedčať aj pán Matovič, no dôchodcovia veľmi dobre vedeli, že to bude aj o nich. Veď kvôli tomu do parlamentu aj prišli.
Pochopili to už vtedy, keď dva dni pred touto mimoriadnou schôdzou predstúpili pred kamery páni Poliačik, Vašečka a Abrhan, aby verejnosť informovali o zvolaní mimoriadnej schôdze a teda aj o odovzdaní potrebných poslaneckých podpisov. Vtedy sa ich novinári spýtali, kde zoberú potrebné financie na zvyšovanie platov pre učiteľov. No predsa aj z Ficových sociálnych balíčkov, odpovedal im pohotovo poslanec Poliačik. To on ich vlastne pozval týmto svojím výrokom do parlamentu. Ak k tomu pripočítame, koľko kritiky sa už popísalo na cestovanie vlakom zadarmo, na vratky za plyn, ktoré mohli byť vraj použité pre učiteľov, vianočné prilepšenie a dokonca i avizovaný trinásty dôchodok… mali väčšie právo tam sedieť ako učitelia, ktorý požadujú 140 eur. Nie je predsa normálne, aby sa siahalo akýmkoľvek spôsobom na životnú úroveň tých, ktorým bolo valorizovaných iba 1,9 eur. Aj z tohto uhla pohľadu treba vidieť ich prítomnosť v parlamente a myslieť na to v deň volieb.
Anton Pavlovič Čechov svoju myšlienku o múdrom človeku a tisícke hlupákov rozviedol aj v tom zmysle, že každú myšlienku a každý dobrý skutok môžu zahlušiť tisícky hlúpych slov. Priveľa takýchto slov a sľubov sa na nás sype zo všetkých strán, preto sa radšej držme sociálnych istôt, ktoré už máme v hrsti.
