Olympijská pochodeň, ktorá začala svoju púť z Atén do Pekingu, má zvláštnu vlastnosť. Zdá sa, že každý, kto sa do nej zahľadí, vidí v zábleskoch ohňa Tibet. Pri dlhšom pohľade sa objavuje špinavá tvár dnešnej Číny: neľudské pracovné podmienky, chudoba, brutálny režim potláčajúci akýkoľvek prejav odporu a devastácia prírody. To všetko na pozadí vznešených olympijských myšlienok vyvoláva pobúrenie a odsúdenie, ktoré na prvý pohľad pôsobí úprimne. Pred usporiadateľmi olympijských hier sa vynárajú komplikácie. Veď problém sa objavuje už aj pri tom, ako dostať pochodeň do Číny. Je potrebné vymýšľať nové trasy a posilňovať policajnú ochranu. Chvíľami sa zdá, že sa prejde na scenár: potajme, potme a so zhasnutou pochodňou. Inak sa nedá vyhnúť protestom ľudsko-právnych aktivistov a bojovníkov za demokraciu. A tu to začína trošku smrdieť. Mnohí z ľudí, ktorí sa snažia zabrániť ceste pochodne, totiž len prednedávnom protestovali na iných miestach a proti iným udalostiam, aj keď s tým istým cieľom. Vtedy však mali iné meno – extrémisti, ekoteroristi a podobne. Pri vyhláseniach politikov o bojkote otváracieho ceremoniálu začína smrad naberať podobnú intenzitu, ako v čínskych metropolách. Celé pobúrenie veľmi silne pripomína jeden starý biblický príbeh o prichytenej cudzoložnici, lynčujúcom dave a Ježišovi. Kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom. Ak by sme si chceli zahrať túto hru, mohli by sme navrhnúť iné pravidlo. Kto na olympijských hrách nezarobí, nech prvý hodí kameňom. Minimálne politici a médiá sú z kola von. Ešte stále však zostávajú dnešní aktivisti a včerajší a zajtrajší extrémisti. A samozrejme, hundrajúci dav svetovej verejnosti. Môžeme pritvrdiť pravidlá hry. Kto nevlastní a nepoužíva nijaký čínsky výrobok, nech prvý hodí kameňom. V biblickom príbehu sa dav rozišiel a nešťastnej žene sa nič nestalo. V dnešnom príbehu budú kamene lietať ďalej. Nie kvôli čínskej cudzoložnici, s ktorou sa vyspí každý, kto môže. Olympijské hry sú ako svetová politika – snažia sa vytvoriť zdanie hodnôt tam, kde už dávno žiadne nie sú. Zostali len práva: televízne, reklamné, produkčné, distribučné. A tie sa s tými ľudskými vôbec nekamarátia, práve naopak. Súčasná Čína je toho najlepším dôkazom. Olympiáda je už dlho predovšetkým praobyčajný biznis obalený v pozlátku nacionalizmu. A biznisu sa momentálne najlepšie darí v Číne. Preto je táto krajina tým najvhodnejším miestom na jej usporiadanie. Bude to „úspešná“ olympiáda – možno najúspešnejšia v dejinách. A celé pobúrenie okolo je najmä trápnym maskovaním. Nakoniec, kto by už sám po sebe hádzal kameňom.
