O mieri vo vojnami a násilím presiaknutom svete

Steve Killelea, ktorý založil The Institute for Economics and Peace – IEP v roku 2007,  považuje index za výzvu pre vodcov na celom svete, aby sa zobudili. Ideu indexu podporili okrem iných bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan, bývalý prezident USA Jimmy Carter, Tändzin Gjamccho (14. tibetský dalajláma), bývalá írska prezidentka Mary Robinsonová a juhoafrický bojovník proti apartheidu Desmond Tutu.
 



Index predstavuje jeden z pohľadov na bezpečnosť v súčasnom svete, ktorý vyúsťuje do hodnotenia jej aktuálneho stavu. Ide o špecifické vnímanie bezpečnostnej situácie na globálnej úrovni, ktorá vychádza zo situácie v jednotlivých štátoch. Zohľadňujú sa pri ňom vojenské (a iné násilné) prvky, ale zvýrazňuje sa ich sociálno-ekonomická podmienenosť a súvislosti. Správy sa snažia hľadať korelácie medzi indexom a ďalšími sociálnymi a ekonomickými indikátormi, vrátane miery demokracie a transparentnosti, vzdelávania, materiálneho blahobytu a pod.

V tohtoročnej správe sa poukazuje na to, že index sa teoreticky spája s koncepciou pozitívneho mieru nórskeho sociológa, zakladateľa výskumu mieru a konfliktov Johna Galtunga. Podľa tejto koncepcie nepostačuje mier len v negatívnom rozmere, ktorý predstavuje absenciu vojny, ale mal by sa premietnuť do rozvoja a spájať sa s novým riešením bezpečnostných problémov súčasnosti.

Priestor pre iné vnímanie sveta

Globálny mierový index vytvára priestor pre iné vnímanie sveta, než nám vsugerúvajú mainstreamové média prezentáciami takých úspechov násilného charakteru Západu stále vedeného USA, ako je postkoloniálna vojna proti Líbyi, ktorá sa čoraz viac mení na politickú poľovačku na Muammara Kaddáfího, ale aj nejasnosťami obklopené zabitie (poprava) Usámu bin Ládina.

Do tejto mozaiky pokryteckého moralizovania o boji proti zlému násiliu zapadá aj záhadne pokojné, ale až zázračné „dolapenie“ bývalého Náčelníka štábu vojska Republiky Srbskej v Bosne a Hercegovine Ratka Mladiča (zjavne už chorého a zlomeného). A to po 16 rokoch „urputného hľadania“ s mediálno-politickým podtextom akoby konečného zadosťučinenia spravodlivosti v najkrutejšej (ale aj jedinej) sérii vojen v druhej polovici 20. storočia v Európe. Necháme bokom morálne a právne aspekty celej akcie a rýchlosť, povrchnosť a manipulatívnosť informácií o nej, ale k prekonaniu ťažkej traumy, ktorú zažili obyvatelia bývalej Juhoslávie tento krok prispieť nemôže. Žiaľ, nič nehovorí ani o príčinách tejto vojnovej tragédie, ktorá vypukla aj vďaka rôznorodej podpore a roznecovaniu zo zahraničia (vrátane účasti viacerých skupín bývalých vojakov a príslušníkov spravodajských služieb zo Západu, ale aj niektorých islamských štátov). A tak kdesi na pozadí medializácie témy vzniká nepríjemný dojem, že ide len o dokazovanie toho, že všetci sa musíme prispôsobiť normám, ktoré stanovuje neoliberalistická globalizácia na washingtonský spôsob. Chaos, ktorý stvorila táto globalizácia, však nedokázal vyriešiť žiaden z bezpečnostných problémov sveta, Európy ani Balkánu. Skôr naopak, vyvoláva čoraz viac nových problémov, keď napríklad Kosovo zostáva stále otvorenou bezpečnostnou i sociálno-ekonomickou ranou.

Ako sa tvorí globálny index mieru

Konštruovanie globálneho indexu mieru, ktorý sa ku každému štátu vyjadruje číselne na škále od 1 do 5 (na tri desatinné miesta) sa ešte stále upravuje. Podľa najnovšej metodiky boli do správy v tomto roku zaradené len štáty, ktoré spĺňajú aspoň jedno z dvoch kritérií: rozloha väčšia ako 20 000 štvorcových; viac ako milión obyvateľov.

V ročenke nie sú teda členské štáty OSN niekedy označované za veľmi malé alebo trpasličie. V tohtoročnej správe sú však zahrnuté štáty, ktoré tvoria asi 99 percent svetovej populácie a 87 percent rozlohy zemskej súše. Napríklad z členských štátov EÚ sa tam nedostalo Luxembursko.

Hodnotených bolo už 153 štátov, oproti vlaňajšku pribudlo päť: Eritrea, Guinea, Kirgizská republika, Niger a Tadžikistan. V prvej správe v roku 2007 ich bolo 121, o rok neskôr už 140, v roku 2009 to bolo 144 a vlani 149.

Index sa vytvára na základe 123 kvantitatívnych i kvalitatívnych kritérií pochádzajúcich z dôveryhodných zdrojov. Možno spomenúť také renomované strediská, ako je Štokholmský medzinárodný inštitút výskumu mieru (SIPRI), Medzinárodný inštitút výskumu mieru v Osle (PRIO) a Ústav výskumu mieru a konfliktov na Uppsalskej univerzite (Uppsala Conflict Data Program), ale aj Medzinárodný inštitút strategických štúdií v Londýne (IISS) či aj Úrad OSN pre boj s kriminalitou a drogami, Svetovú banku a i.

Závery sa robia v spolupráci s Economist Intelligence Unit, čo je štatisticko-spravodajský útvar – súčasť Economist Group, ktorá vydáva známy britský ekonomický týždenník. Kritériá boli vybrané medzinárodnou skupinou (panelom) akademikov, predstaviteľmi hospodárskych (obchodných) kruhov, filantropmi a členmi mierových inštitúcií a viaceré sa zostavujú na základe niekoľkých indikátorov.

Tri základné skupiny kritérií

Mapa sveta podľa Global Peace Index 2011. Krajiny, označené tmavozelenou farbou,
sú hodnotené najvyššie, krajiny vyfarbené na čierno sú hodnotené najhoršie.

Prvou skupinou sú prebiehajúce domáce a medzinárodné konflikty v posledných dvoch rokoch – počet vnútorných a vonkajších konfliktov spojených s bojmi, odhadovaný počet usmrtených v organizovaných vonkajších konfliktoch, počet usmrtených v organizovaných vnútorných konfliktoch, úroveň (intenzita) vnútorných organizovaných konfliktov, vzťahy so susednými štátmi.

Druhou je ochrana a bezpečnosť v spoločnosti – vnímanie kriminality v spoločnosti, počet utečencov a vysťahovaných v percente z populácie, politická nestabilita, úroveň nerešpektovania ľudských práv (potenciál teroristických aktov), miera politického terorizmu, počet samovrahov na 100 000 obyvateľov, úroveň násilnej kriminality, pravdepodobnosť násilných demonštrácií, počet uväznených osôb na 100 000 obyvateľov, počet zamestnancov polície a vnútorných bezpečnostných služieb na 100 000 obyvateľov.

Napokon treťou je militarizácia – vojenské výdavky v percentách z HDP, počet slúžiacich vojakov na 100 000 obyvateľov, početnosť dovozu veľkých konvenčných zbraní na 100 000 obyvateľov, početnosť vývozu veľkých konvenčných zbraní na 100 000 obyvateľov,  podpora mierových misií OSN,  početnosť malých a ľahkých zbraní na 100 000 obyvateľov, možnosti prístupu k malým zbraniam, vojenské kapacity a výkonnosť.

Súhrnný index sa vytvára na 60 percent z ukazovateľov vnútornej a na 40 percent z vonkajšej bezpečnosti. Jednotlivé kritériá majú pritom rôznu váhu (od 1 do 5).

Okrem indexu štátov sa hodnotí aj regionálna dimenzia „mierumilovnosti“ (aj keď len na základe spriemerňovania hodnoty indexu jednotlivých štátov). Vymedzuje sa sedem regiónov – 1. západná Európa, 2. Severná Amerika, 3. stredná a východná Európa (kam sa však zaraďuje aj všetkých 15 republík na území bývalého ZSSR, teda aj zakaukazské a stredoázijské), 4. ázijsko-tichooceánska oblasť, 5. Latinská Amerika, 6. Stredný východ a severná Afrika a 7. subsaharská Afrika.

Trend poklesu „mierumilovnosti“

Celkove sa svet v roku 2011 (reaguje sa už aj na udalosti spojené s arabskou revoltou a postkoloniálnou vojnou proti Líbyi) hodnotí ako menej mierový (pokojný), než bol predchádzajúci. Trend poklesu „mierumilovnosti“ pritom trvá už tretí rok. Zhoršenie súvisí najmä s globálnou krízou začiatku 21 storočia, ktorej skutočné príčiny, stav (rozsah) a tendencie vývoja sa mediálno-politicky zastierajú. Podľa ročenky sa zvyšujú obavy aj z nepriaznivých následkov rastúcich cien potravín. Za pozitívny trend sa, naopak, považuje pokles násilia vo vzťahoch medzi štátmi, respektíve znižovanie počtu medzištátnych ozbrojených konfliktov. Z tohto pohľadu vzniká paradox vo vzťahu k tomu, čo označujeme za postkoloniálnu vojnu proti Líbyi, lebo ide vlastne o realizáciu (veľmi deformovanú a agresívnu) rezolúcie BR OSN 1973 a index v súčasnej podobe zle vyznieva predovšetkým pre Líbyu, kde došlo k masívnej destabilizácii politického a ekonomického života.

V troch tabuľkách uvedieme základný prehľad o hodnotení úrovne mieru v jednotlivých štátoch na celom svete.


Najvyššie hodnotené štáty

 

2011

2010

2009

2008

2007

1.

Island

Nový Zéland

Nový Zéland

Island

Nórsko

2.

Nový Zéland

Island

Dánsko

Dánsko

Nový Zéland

3.

Japonsko

Japonsko

Nórsko

Nórsko

Dánsko

4.

Dánsko

Rakúsko

Island

Nový Zéland

Írsko

5.

ČR

Nórsko

Rakúsko

Japonsko

Japonsko

6.

Rakúsko

Írsko

Švédsko

Írsko

Fínsko

7.

Fínsko

Dánsko

Luxembursko

Japonsko

Portugalsko

Švédsko

8.

Kanada

Kanada

Fínsko

Kanada

9.

Nórsko

Fínsko

Fínsko

Slovinsko

Luxembursko

Portugalsko

10.

Slovinsko

Švédsko

Rakúsko

Rakúsko

11.

Írsko

Slovinsko

ČR

Kanada

Belgicko

12.

Katar

ČR

Írsko

Švajčiarsko

Nemecko

13.

Švédsko

Portugalsko

Luxembursko

Švédsko

ČR

14.

Belgicko

Kanada

Portugalsko

Nemecko

Švajčiarsko

15.

Nemecko

Katar

Belgicko

Belgicko

Slovinsko

16.

Švajčiarsko

Nemecko

Katar

Slovinsko

Čile

17.

Portugalsko

Belgicko

Nemecko

ČR

Slovensko

18.

Austrália

Švajčiarsko

Švajčiarsko

Maďarsko

Maďarsko

19.

Malajzia

Austrália

Austrália

Čile

Bhután

20.

Maďarsko

Maďarsko

Čile

Slovensko

Holandsko

21.

Uruguaj

Slovensko

Omán

Uruguaj

Španielsko

22.

Poľsko

Malajzia

Holandsko

Holandsko

Omán

23.

Slovensko

Omán

Singapur

Hongkong

Hongkong

24.

Singapur

Uruguaj

Slovensko

Rumunsko

Uruguaj

25.

Holandsko

Španielsko

Uruguaj

Omán

Austrália

 

Potešiteľné miesto Slovenska

Z regionálneho hľadiska boli na tom podľa správy z roku 2011 najlepšie západná Európa (priemer indexu 1,52), Severná Amerika (s priemerom 1,71) a stredná a východná Európa (s priemernou hodnotou 2,00). Najmierumilovnejší región v tomto hodnotení predstavujú štáty severnej Európy. Ak by sme vyčlenili ako samostatný región V4, zistíme, že jeho priemerný index je 1,48. V strednej Európe, ak by sme do nej zarátali okrem V4 aj Rakúsko a Slovinsko, by to bolo ešte o niečo lepšie – išlo by o priemernú hodnotu 1,44.

Potešujúca je skutočnosť, že Slovensko je na tom (aj keď si podľa tohtoročnej správy pohoršilo skóre o 0,04 bodu a dve miesta) s hodnotou 1,576 len trochu horšie, ako je priemer západnej Európy. Existujú teda aj také zahraničné hodnotenia (vychádzajúce zo západného chápania sveta a jeho hodnôt), ktoré zo Slovenska a jeho obyvateľov nerobia zápecníkov, hulvátov či vyvrheľov (ako nám to rada predostiera časť našich „humanrightistov“, mimovládkarov/„NGO-istov“ a pod.). Naopak, index ukazuje, že aj keď len relatívne a predovšetkým z hľadiska bezpečnosti (nie však celkovej sociálno-ekonomickej situácie všetkého obyvateľstva), sa môžeme cítiť, a to nielen v porovnaní s Blízkym východom či subsaharskou Afrikou, ale aj celým Západom a atlantickým priestorom dobre a dokonca lepšie ako napríklad USA, Veľká Británia, Francúzsko či Holandsko. A bez toho, že by sa to udialo na základe nášho vstupu do paktu NATO. V rámci NATO (bez Luxemburska) totiž index dosahuje priemernú hodnotu 1,63, kde teda podľa indexu z roku 2011 patríme už jednoznačne k jeho „mierovo-lepšej“ a „bezpečnejšej“ časti. Doplníme, že prepočítaný index EÚ (bez Luxemburska a Malty) by dosiahol priemer 1,58. Členstvo v EÚ teda prináša pre SR viac bezpečnosti, mieru a rozvoja ako v NATO.


Najnižšie hodnotené štáty

 

2011

2010

2009

2008

2007

1.

Stredoafrická republika

Konžská demokratická republika

Zimbabwe

Ruská federácia

Angola

2.

Izrael

Čad

Ruská federácia

Libanon

Pobrežie Slonoviny

3.

Pakistan

Gruzínsko

Pakistan

Severná Kórea

Libanon

4.

Ruská federácia

Ruská federácia

Čad

Stredoafrická republika

Pakistan

5.

Konžská demokratická republika

Izrael

Konžská demokratická republika

Čad

Kolumbia

6.

Severná Kórea

Pakistan

Sudán

Izrael

Nigéria

7.

Afganistan

Sudán

Izrael

Afganistan

Ruská federácia

8.

Sudán

Afganistan

Somálsko

Sudán

Izrael

9.

Irak

Somálsko

Afganistan

Somálsko

Sudán

10.

Somálsko

Irak

Irak

Irak

Irak

 

Z regionálneho hľadiska boli na tom v roku 2011 najhoršie Stredný východ a severná Afrika (priemer indexu 2, 23) a región subsaharskej Afriky (s priemerom 2,25).


Hodnotenie stálych členov Bezpečnostnej rady OSN 

Krajina

2011

2010

2009

2009

2007

Čínska ľudová republika

80

80

74

67

60

Francúzsko

36

32

30

36

34

Ruská federácia

147

143

136

131

118

USA

82

85

83

97

96

Veľká Británia

26

31

35

49

n


Poznámka n – nebola hodnotené

Podnet na iný smer uvažovania

Tohtoročná správa o mieri vo svete je iba piata v poradí. Táto pomerne nová záležitosť si zatiaľ nestihla vybudovať silnú tradíciu a väčšina slovenských médií správu, najmä pod vplyvom silnej atlantickej orientácie, ani nezaregistrovala. Z pohľadu Slovenska ako malej krajiny, ktorá má za sebou holubičiu minulosť (parafrázujúc Vladimíra Mináča – boli sme viac predmetom ako podmetom dejín a nepodieľali sme sa na doterajšom veľkom lúpežnom delení bohatstva a moci), považujeme za potrebné venovať jej pozornosť.

Ide o to, aby sme sa zamysleli nad údajmi, ešte lepšie by bolo ich dôkladne a podrobne analyzovať. Pravdaže, sú ako všetko v časoch dynamického a protirečivého prelínania globalizácie a postmodernizmu a ďalších zložitých a mnohorozmerných sociálnych procesov iba jedným z pohľadov na svet. Dá sa im vytýkať kadečo, napríklad subjektívnosť pri ich výbere, pomerne abstraktný a komplikovaný, ale pritom parciálny (a možno aj nedokonalý) charakter a i.

Index nás však privádza k inému smeru uvažovania, ako prezentoval pri májovej návšteve Slovenska generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, keď hovoril o obavách z poklesu výdavkov na obranu, a vyzýval pokračovať v modernizácii slovenského vojska a jeho účasti na medzinárodných operáciách tisíce kilometrov vzdialených od nás. Vo svetle globálneho mierového indexu možno inakšie vnímať aj súvislosti problému financovania Ozbrojených síl SR, ktorý sa v posledných týždňoch dostal v médiách na pretras a prezentovali ho najmä horliví stúpenci atlantickej (prowashingtonskej) orientácie Slovenska.

Autor je vysokoškolský pedagóg

Foto a mapka: http://www.visionofhumanity.org/

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter