V týchto dňoch vyšlo prvé tohtoročné číslo časopisu Revue svetovej literatúry, venované tentoraz prevažne súčasnej rakúskej literárnej tvorbe. Periodikum, ktoré na budúci rok (ak dožije) oslávi svoje štyridsiate narodeniny, sa dnes ocitlo akoby na okraji kultúrneho diania – napokon tak ako takmer všetko, čo z hľadiska autentickej kultúrnosti stojí na Slovensku za zmienku. „Heroické“ časy RSL – to boli šesťdesiate roky, vtedy jeho tvár určoval vtedajší progresivista, neskôr komunistický kultúrny mandarín Jozef Kot, ale i v tom období zdravo dravý, neskôr už len dravý Dušan Slobodník, no aj nezničiteľný surrealista Albert Marenčin – tie časy sú už dávno preč. V sedemdesiatych rokoch ktosi vtipne a smutne neoficiálne prekrstil časopis na Revue sovietskej literatúry. V osemdesiatych rokoch sa redakcia pozviechala z normalizačného marazmu, netušiac, že nasledujúca dekáda tomuto časopisu s jedinečnou mondénnou koncepciou, časopisu sprostredkujúcemu up-to-date literárne dianie z celého sveta, prinesie marazmus finančný. Časopis, ktorý mal v predchádzajúcich obdobiach celý okruh redaktorov, rediguje dnes prakticky len jeho šéfredaktorka, neúnavná organizátorka a prekladateľka Jarmila Samcová spolu s Milanom Richterom. RSL okrem toho plní dnes naliehavejšie než kedykoľvek predtým funkciu tribúny slovenských prekladateľov, ktorí tu ešte vždy môžu publikovať preklady „nepopulárnych“ žánrov, ku ktorým patrí trhovo nelukratívna poézia, alebo hoci aj klasickú literatúru. Zdá sa, že rovnako marginalizovaná a „dôležitejšími“ vecami vytesňovaná je u nás aj kultúra a literatúra našich stredoeurópskych susedov, preto je len logické, že RSL opäť raz zachraňuje situáciu rakúskym blokom. Okrem poézie A. Kolleritscha, H. Jandla, G. Bisingera, H. Patakiovej, G. Ruissa, G. Koflera, S. Treudlovej, Ch. Huberovej a iných tu nájdeme fragmenty próz Th. Bernhardta, J. Haslingera, Ch. Nöstlingerovej, M. Chobota, Z. Beckerovej, H. A. Niederleho a esej R. Menasseho, ale aj portréty týchto autorov a autoriek a aj veľkú prehľadovú štúdiu slovenského germanistu Ladislava Šimona o súčasnej rakúskej literatúre. Z nej vyberáme niekoľko sympatických informácií: politický a kultúrny establishment a konzervatívne zložky rakúskej spoločnosti považujú väčšinu rakúskych autorov a autoriek za „tých, čo špinia do vlastného hniezda“; väčšina (internacionálne známych) súčasných rakúskych autorov a autoriek žije preto radšej v cudzine, kde aj vydáva svoje knihy, ktoré sa napriek tomu stále považujú za rakúsku literatúru, lebo sú populárnejšie a viacprezentabilné v salónoch než dnešná rakúska politika. A do tretice: v samotnom Rakúsku existuje okolo sto literárnych časopisov, a nikto tam neplače, že je to primnoho. – Prajeme vám príjemné čítanie ostatného a nie posledného RSL.
