Nová móda samospráv – výrub stromov

V posledných dvoch rokoch sa v slovenských mestách, ale aj dedinách rozšírili zvláštna „móda“: samosprávy nechávajú vyrúbať desiatky stromov. Paradoxne to robia predovšetkým na miestach, ktoré verejnosť najčastejšie využíva. Ľudia pritom s takýmto postupom nesúhlasia, o čom svedčia početné petície a iné protesty verejnosti. A samosprávy často ani nedokážu dôveryhodne vysvetliť, akým záujmom museli stromy ustúpiť. Asi najnovším prípadom je protest desiatok obyvateľov Stupavy proti výrubu stromov na Trojičnom námestí. Petičný výbor dokázal iba za pár hodín v sobotu predpoludním na mestskom trhovisku zaplniť niekoľko petičných hárkov. Mestská samospráva sa totiž rozhodla, že vyrúbe mohutné živé stromy priamo pri kostole, hoci tvoria príjemný „parčík“ na okraji centra mesta, ktorý ľudia hojne navštevujú nielen pre bohoslužby či svadby, ale aj pre krčmu a vraj najlepšiu zmrzlináreň v Stupave, ktorá je hneď vedľa. Kancelárie namiesto historického parku Boj Stupavčanov o ich stromy ešte nie je skončený, lebo v priebehu tohto týždňa by sa mal petičný výbor stretnúť s primátorom. V mnohých iných mestách ho však už majú za sebou a iba v niekoľkých prípadoch boli občania naozaj úspešní. Príkladom je petícia za zachovanie parčíka na Belopotockého ulici v Bratislave. Parčík sa pritom nachádza sa v širšom centre mesta, hneď za budovou Slovenského rozhlasu, teda v lokalite, v ktorej je o mestskú zeleň núdza. Tento parčík je tŕňom v oku rôznych „developerských“ firiem už niekoľko rokov a niekoľkokrát už existoval návrh na jeho vyrúbanie. V auguste minulého roka muselo 1 247 občanov podpísať petíciu za jeho záchranu. 92 stromov malo vtedy ustúpiť výstavbe šesťpodlažnej „viacúčelovej“ budovy. Pritom primátor Andrej Ďurkovský, ktorý bol predtým starostom mestskej časti Staré Mesto, kam Belopotopockého ulica patrí, už pred rokmi prisľúbil, že jeho výrub nepovolí. Nestalo sa tak iba po tvrdom tlaku verejnosti, tá však musí byť obozretná, lebo sa opäť hovorí o návrhu na zastavanie parčíka. Šokujúce je, že samosprávy často ignorujú tak historickú, ako aj ekologickú hodnotu stromov. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) napríklad uvádza, že „100-ročný buk, ktorého koruna má objem 2 700 m3, spracuje za 1 hodinu 2,2 kg CO2 a odovzdá pritom do ovzdušia 1,6 kg kyslíka. To zodpovedá výkonu 2 700 kusov päť až desaťročných bukov.“ Parčík na Belopotockého ulici je navyše posledným pozostatkom slávnych Esterházyho záhrad, mesto či mestská časť by teda mala skôr investovať do jeho historickej obnovy, čím by sa mohol stať nielen miestom oddychu, ale aj lákavou turistickou atrakciou. Bratislavčania však majú skôr opačné skúsenosti. Aj preto dostáva tamojšia inšpekcia životného prostredia najviac podnetov na nezákonný výrub stromov a kríkov. Pred dvoma rokmi takto zmizli stromy z areálu poľnohospodárskeho družstva v Rusovciach za takmer 9 miliónov korún. Naopak, legálne „zmizli“ desiatky stromov v okolí Chorvátskeho ramena, aby tam vyrástol nový obchod. S výrubom tamojšia samospráva súhlasila, pričom ignorovala aj petíciu občanov. Rovnako v Petržalke pred časom „zanikol“ topoľový lesík a zelená plocha medzi Einsteinovou, Krasovského a Pri Starom háji sa mení na sivú. Prírodná bariéra medzi sídliskom a diaľnicou musela ustúpiť obchodom, kanceláriám a garážam. Čierna bratislavská štatistika Výrub 239 silných stromov na dunajskom nábreží, kde finanční žraloci z J&T chcú postaviť supermoderný River Park, asi ani nemá význam spomínať. Ďalšia neúspešná aktivita občanov, ktorá napriek širokej medializácii mohutné stromy nezachránila. Štatistika o vyrúbaných stromoch v Bratislave je pritom hrozivá. Za posledné dva roky prišlo naše hlavné mesto o približne 1 500 stromov. Dotýka sa to takmer každej mestskej časti, ktorá má vlastnú samosprávu. Začiatkom roku 2005 to bolo 206 stromov v Starom meste na Karadžičovej ulici. V marci ustúpilo pri PKO výstavbe River Parku 243 stromov a 322 m2 kríkov. 10 stromov bolo vyrúbaných na nábreží L. Svobodu (výrub ďalších 57 je plánovaný na budúci rok). V rámci tzv. omladzovania zmizli stromy zo Šafárikovho námestia. Pri bývalom mäsokombináte v Rači bolo vyrúbaných 141 stromov a 60 m2 kríkov. Dúbravka sa v rokoch 2004 a 2005 môže pochváliť výrubom 48 stromov a 190 m2 kríkov na Agátovej ulici a 37 stromov a 12 m2 kríkov, ktoré boli odstránené kvôli výstavbe predajne Lidl. V Petržalke zase kvôli Kauflandu padlo pri Chorvátskom ramene 194 stromov, na ceste z Einsteinovej ulice na Krasovského ulicu 209 stromov a 146 m2 kríkov, na samotnej Einsteinovej 55 stromov a 341 m2 kríkov. Ďalšie stromy zmizli aj na Černyševského, Antolskej, Námestí Hraničiarov, pri Ekonomickej univerzite, na Bosákovej a Röntgenovej. Karlova Ves stratila 65 stromov na Botanickej ulici, na Kramároch vyrúbali 40 stromov na Uhrovej ulici. V Novom Meste bolo odstránených ešte 140 stromov z Tomášikovej ulice. V Ružinove zmizlo 125 stromov z okolia OD Ružinov. Svojvôľa samosprávy V tomto smutnom výpočte pritom nejde o nelegálne vyrúbané stromy,ale len o tie, ktorých výrub samosprávy oficiálne povolili. Hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia Michal Štefánek upozorňuje, že zákon o ochrane prírody a krajiny sa najviac porušuje v oblasti ochrany drevín. Napriek tomu, že povolenia na výrub drevín udeľujú samosprávy už od roku 2004, obce podľa neho nemajú túto problematiku zvládnutú. „Stav je taký, že sa neúmerne rúbu dreviny a ich náhradná výsadba je nedostatočná,“ hovorí M. Štefánek. Keď pred časom v rámci „rekonštrukcie priestranstva pred budovou úradu Košického samosprávneho kraja“ navrhli spíliť šesť javorov, objavili sa argumenty, že zacláňajú budovu a bránia vyniknúť jej architektúre, a dokonca aj také, že tie stromy sú „socialistické dedičstvo“. Bohužiaľ, absurdná argumentácia absurdných rozhodnutí nie je „výsadou“ len veľkých miest, v ktorých predsa len väčšina ľudí zostáva k osudu verejnej zelene ľahostaj-ná. Svedčí o tom prípad z Liptovskej Teplej, kde vlani zlikvidovali 60 stromov, ktoré rástli okolo ihriska. Podľa niektorých tamojších obyvateľov mal byť dôvodom pre takýto krok fakt, že listnaté stromy najmä na jeseň „znečisťovali“ ihrisko. Môže to potvrdzovať aj výsadba „náhradných“ stromov – tují a smrekov, teda ihličnanov, z ktorých lístie na jeseň ani inokedy nepadá. O prístupe tamojšej samosprávy však najlepšie svedčí fakt, že keď sa na zasadaní obecného zastupiteľstva rozhodovalo o inom výrube, bolo to zaradené iba do bodu rôzne. Stromy sa vraj mali vyrúbať, aby bolo možné o meter posunúť plot, aj keď niektoré pne zostali celé metre od „nového“ plota. Poslanci na zasadaní údajne súhlasili s oficiálnym zdôvodnením, že „stromy poškodzujú životné prostredie“, ale na druhý deň sa už v zápisnici objavilo iné. Už len ako šokujúca „perlička“ v tomto výpočte pôsobí prípad z Drnavy pri Rožňave, kde pred dvoma rokmi sú súhlasom starostky Valérie Icsovej v rámci verejnoprospešných prác vyrúbali namiesto povolených 38 až 586 stromov! O koho záujmy v prípadoch vyrúbaných stromov ide, dokazuje to, čo namiesto zelene vyrastie. Najčastejšie sú to obchody, kancelárske priestory, garáže. Zostáva najmä na aktivite občanov, aby svojvôli samospráv zabránili. Blížiace sa komunálne voľby sú dobrou príležitosťou. Autor je publicista