Nostalgické Dušičky v meste pod Urpínom

Chodím po Slovensku i po svete a zo zvyku…skôr ako navštívim múzeá, divadlá, námestia vyzdobené sochami, navštívim cintoríny. Cintoríny sú kamenné knihy. Tie povedia kto a ako žil…Cintoríny sú múzeá mŕtvych a učebnicou živých…
                                                                                                                              Ladislav Ťažký

Neskutočne farebná  jeseň a padajúce listy zo stromov nás viac ako inokedy privádzajú na cintoríny, kde sa nostalgicky a s citovým pohnutím prechádzame po miestach, kde akoby zastal čas. Spomíname nielen na svojich blízkych, ale našu pozornosť pútajú aj hroby významných dejateľov,  ktorí svojho času uskutočňovali pozoruhodné skutky a napĺňali svoje životy nezabudnuteľnými hodnotami.

Ani v meste pod Urpínom – v Banskej Bystrici – to nie je inak. 760 ročná história pôvodne kráľovského mesta sa zapísala do pamäti našej krajiny s prívlastkami medená a povstalecká. Každému spoločenstvu prináleží pestovať si historickú pamäť nielen v učebniciach a múdrych knihách, ale aj prostredníctvom pomníkov, pamätníkov, pamätných tabúľ či opatrených hrobov významných dejateľov. Svedčí to o kultúre a vyspelosti generácií, ktoré si prirodzene uvedomujú nezadržateľnosť postupujúceho času.

sprievodca_bb_cintoriny.jpgBanská Bystrica je jedným z mála slovenských miest, v ktorých podrobne zmapovali miesta posledného odpočinku na svojom území a vydali pre všetkých záujemcov o jej históriu samostatnú publikáciu. Prvá útla brožúra Sprievodca banskobystrickými cintorínmi (spracovala Katarína Červenáková) vyšla ešte v roku 1992 v spolupráci s Literárnym a hudobným múzeom. Stretla sa so záujmom u odbornej, ale aj širokej verejnosti, za dve desaťročia sa stala vyhľadávaným pomocníkom najmä pre učiteľov a osvetových pracovníkov.

Život však nezadržateľne pokračuje a hroby významných osobností na banskobystrických cintorínoch postupne pribúdajú, už dlhšie preto zaznievala požiadavka na doplňujúce informácie v tejto oblasti. S podporou mesta v roku 2012 vydala agentúra MEEN v spolupráci s agentúrou ENTERPRISE nového Sprievodcu po banskobystrických cintorínoch (Jana Borguľová a kol.). Farebná tlač na 64 stranách s fotografiami a v príjemnej grafickej úprave poskytuje prehľad o pochovaných dejateľoch ako prejav prirodzeného kultúrno-historického fenoménu.  Pre tých, ktorým sa tlačová forma neušla, je možnosť „prelistovať“ si ju on-line na stránkach mesta www.banskabystrica.sk .

cintorin_s._moysesa.jpgV skorom prítmí jesenných dní v odlesku plápolajúcich sviečok pristavme sa s pomocou uvedeného sprievodcu na miestach posledného odpočinku osobností, ktoré v predchádzajúcich časoch tvorili živú súčasť mesta a regiónu. Začnime dvomi najstaršími cintorínmi v centre mesta, ktoré majú pri vchode osadenú aj orientačnú tabuľu s mapkou priestoru a menami pochovaných osobností. Na Námestí Štefana Moysesa sa nachádza rozsiahly rímskokatolícky cintorín, kde snívajú svoj večný sen priekopník lesníctva  Jozef  Dekret Matejovie, hudobní skladatelia Ján Egry, Ján Móry, Svetozár Stračina (ale aj matka banskobystrického rodáka Jána Cikkera), rodina známych tlačiarov Macholdovcov, biskup Andrej Škrábik, literáti Izidor Žiak Somolický, Mikuláš Kováč, Zlata Solivajsová, umelci z domácich divadiel operný spevák Štefan Babjak, bábkari manželia Zarembovci, Štefan Píšša, spevák a pedagóg Ladislav Longauer, herečka Zora Paulendová, ale aj známy rozhlasový herec a dramaturg Emil Fillo a herečka Beta Poničanová, k nim celkom nedávno pribudol herec Ivan Palúch. Nechýbajú vojnové hroby z oboch svetových tragédií.

hroby_1.jpgEvanjelický cintorín v Lazovnej ulici dlhodobo patrí k významným miestam národnej histórie, veď tu odpočívajú štúrovský básnik Ján Botto, spisovatelia Martin Rázus a Terézia Vansová, diplomat Juraj Slávik Neresnický, literárny vedec a esejista Alexader Matuška, ďalej Alžbeta Gollnerová – Gwerková, Žela Inovecká, ev. biskup Ján Bakoss, výtvarní umelci Edmund Gwerk, Július Flaché, Andrej Stollmann, Elena Bellušová, hudobný skladateľ Viliam Figuš Bystrý, aktéri SNP bratia Veselovci, prvý hlásateľ povstaleckého rozhlasu Ladislav Sára, Samo Máľach Petrovský, ďalej architekt Ladislav Hudec, predstavitelia verejného života Július Cesnak, Andrej Hanzlík, Ján Slávik, Teofil Stadler, pedagógovia a vedci Andreas Zipser, Ľudovít Grossmann, Ján Kmeť, bábkar Anton Anderle a mnohí ďalší.

V evanjelickom cintoríne v Radvani – Kráľovej dominuje náhrobok štúrovského básnika Andreja Sládkoviča, na židovskom cintoríne v Rudlovskej ulici zasa hrob významného maliara Dominika Skuteckého.

Novšie miesta na pochovávanie v Banskej Bystrici boli zriadené v časti Kremnička, kde sa nachádza mestský cintorín aj urnový háj. Do urnového hája boli z ev. cintorína v Radvani – Kráľovej premiestnené ostatky priekopníkov tohto druhu pochovávania spisovateľky a dramatičky Viery Markovičovej – Zátureckej a jej manžela Karola Markoviča, ktorý sa ako bankový úradník podieľal na finančnom zabezpečení SNP a záchrane zlatého pokladu uloženého v trezoroch banky.

V publikácii je vyčlenený priestor venovaný vojnovým hrobom. Okrem už spomenutých hrobov vojnových hrdinov i obetí na cintorínoch v centre mesta sú to aj hroby známych i neznámych bojovníkov a obetí – pomník československých vojakov legionárov v Majeri a pamätník obetiam fašizmu v Kremničke. Starostlivosť o vojnové hroby je nielen obyčajnou povinnosťou, má aj hlbší význam. Pripomína to aj nedávno zosnulý spisovateľ Ladislav Ballek: História má pre nás vyšší zmysel, aký jej zvyčajne prisudzujeme. Pred zabúdaním na dejiny a predkov nás varovali už starí Gréci, pripomínali živým, že tam, kde hroby predkov, ktorí padli za vlasť, spustli, lebo sa na nich zabudlo, tráva a obilie rastú čoraz poskromnejšie, až načisto uhynú… Poznať vlastné dejiny značí spoznať väčšmi aj svoju povahu, ktorá do značnej miery určuje náš osud. A poznanie osudu sa ďalším pokoleniam stáva napokon aj tou väčšou výzvou meniť ho, byť jeho spolutvorcom, a nie len hračkou. Máme rad osobností, ktoré sa naozaj hrdinsky postavili za náš lepší osud, vediac, že ak sa človek na svete len bojí, vskutku nemôže byť slobodný.   

Banskobystrické cintoríny sú celkom určite priestorom, kde možno precítiť dejiny regiónu i Slovenska nielen v poznávacej, ale aj emotívne rovine. Spoznávať množstvo osobností z dávnej i nedávnej minulosti, ktoré spoluvytvárali našu prítomnosť, môže byť pre nás nanajvýš produktívne a inšpirujúce.

Foto z ev. cintorína v Lazovnej ulici: Autorka

hroby_4.jpghroby_6.jpg

hroby_9.jpg

hroby_7.jpghroby_8.jpg

(Celkovo 9 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter