Je jedna krajina, podľa vžitého názoru s tradične silným náboženským cítením a životom svojich obyvateľov. Náboženské organizácie tu dostávajú na svoju činnosť každoročne stámiliónové píspevky zo štátneho rozpočtu i ďalšie finančné prostriedky od lokálnych orgánov. Pritom podľa seriózych výskumov vyše štyridsať percent veriacich sa ani len občas nezúčastňuje na bohoslužbách. Zároveň sa podľa oficiálnych štatistík aspoň jedna štvrtina obyvateľstva krajiny nehlási k nijakému náboženstvu, respektíve cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Sú to občania priam ideálni. Platia rovnako dane ako veriaci, ale zaobídu sa bez štátom platených pracovníkov, ktorí by im vysluhovali špeciálne civilné obrady, podobné cirkevným sobášom, pohrebom a krstom, birmovkám alebo konfirmáciám. Nepotrebujú kultové objekty, bu-dované, opravované, vykurované, osvetľované a ozvučované s finančným príspevkom štátu a samosprávnych orágnov. Nevyžadujú návštevy a úkony špeciálnych pracovníkov pri svojej službe v armáde, pri pobyte v nemocnici, prípadne vo väzení. Jediné, čo pre skupinu týchto občanov existuje, je zatiaľ neveľká organizácia – spoločnosť pomenovaná po bájnom antickom hrdinovi, s centrom v hlavnom meste, s miestnymi klubmi v regiónoch a s dvojmesačníkom rovnakého mena. Pôsobí v duchu ideí občianskej spoločnosti a svetského humanizmu, už šestnásty rok vyvíja živú, prevažne internú činnosť, je uznávaná sesterskými združeniami v zahraničí a je členom ich medzinárodných strešných organizácií. Napriek tomu nie je táto spoločnosť širšej domácej verejnosti dostatočne známa. Od svojho založenia žije totiž v podmienkach faktickej informačnej a finančnej blokády. Štát sa uspokojil s tým, že čisto administratívne vzal na vedomie jej vznik. Na jej početné informácie, návrhy či dožiadania doteraz reagoval formálnym potvrdením ich príjmu, ale neraz ich nechal úplne bez odpovede. Štát de facto roky ignoruje existenciu, záujmy a potreby názorovej skupiny občanov, po katolíckej cirkvi najpočetnejšej. Je na zamyslenie, či je takéto správanie štátnych orgánov a ich predstaviteľov v súlade s ústavou štátu, so zásadou rovnosti občanov rôzneho presvedčenia pred zákonom, ako aj so záväzkami štátu voči medzinárodným, respektíve nadnárodným zmluvám a deklaráciám. Predstavitelia vlády vzišlej z posledných parlamentných volieb sa pri stretnutí s vedúcimi činiteľmi cirkví a náboženských spoločností dohodli na ďalšom rozvíjaní doterajších obojstranne uspokojivých vzťahov, čo znamená aj pokračovanie štátnych finančných príspevkov. Vláda tiež opakovane ubezpečuje domácu i zahraničnú verejnosť o serióznosti, objektivite a poctivosti svojej menšinovej politiky. Nie je teda už načase, aby príslušné štátne orgány zaujali postoj skutočne zodpovedajúci princípom demokratického a pluralitného štátu aj voči menšinovému obyvateľstvu krajiny? Autor je publicista
