Aktívni čitatelia Slova v poslednej dekáde tohtoročného januára v tradičnej ankete odpovedali na otázku: „Zúčastníte sa referenda iniciovaného Alianciou za rodinu?“. Svoj názor vyjadrilo viac ako 185 účastníkov. Výsledky naznačovali, že skoro tretina sa chce referenda zúčastniť (31 %). Z nich sa okolo 90 % chystalo odpovedať na všetky tri referendové otázky – áno. (Zúčastním a odpoviem súhlasne 29 %. Zúčastním a odpoviem zamietavo 2 %.) Neurčitý postoj (neviem) prejavilo 5 % odpovedajúcich. Nesúhlas s účasťou na referende vyjadrilo 65 %. Zo všetkých účastníkov ankety len tri percentá s otázkami súhlasilo (nezúčastním sa, ale s otázkami sa stotožňujem 3 %). Nezúčastním sa a s otázkami sa nestotožňujem odpovedalo 62 % anketovaných.
Výsledková realita ukázala, že referenda sa zúčastnilo 21,41 % oprávnených voličov a nezúčastnilo 78,59 %. Naši čitatelia boli optimistickejší v nazeraní na účasť v referende skoro o 10 %. Na všetky tri referendové otázky odpovedalo áno v priemere 92 %. Trend anketových odpovedí sa v tomto prípade takmer zhoduje.
Referendum je neplatné! Len pätina občanov SR – voličov považovala za potrebné sa aktívne vyjadrovať k nastoleným otázkam. Štyri pätiny (bez pár desatín 80 %!) občanov k urnám neprišlo. V absolútnych počtoch je to 3 466 855 ľudí. Takýto obrovský počet nepovažuje otázky nastolené Alianciou za rodinu za povšimnutiahodné. A právo nejsť na referendum je rovnocenné právu zúčastniť sa referenda. Preto akékoľvek hodnotové znevažovanie nezúčastnených či dokonca podsúvanie akéhosi strachu z vyjadrenia svojho názoru (určite zhodného s Alianciou!) vraj v negativistickej spoločenskej atmosfére – nie je namieste. V tejto súvislosti bolo a je zavádzajúce mediálne a grafické zdôrazňovanie samotných výsledkov odpovedí na otázky. Áno odpovedalo na všetky tri otázky viac ako 90 %. Ale v absolútnych číslach to predstavovalo asi 873-tisíc zo štyroch miliónov 400-tisíc voličov. Mnohí poviete, že je to nezanedbateľný počet. Ale štyrikrát viac je tých, ktorí otázku ľudských práv nezužujú na (prevažne) náboženský výklad. A ani ich postoj nie je nezanedbateľný!
Na záver jedna poznámka. Určitú pozornosť vzbudili výsledky účasti podľa krajov. Umiestnenie Bratislavského kraja v strede tabuľky, ale predovšetkým posledné tri miesta pre kraje – Trnavský, Nitriansky a Banskobystrický. V prípade Banskej Bystrice sa to už dáva do súvisu s výsledkami volieb župana pred vyše rokom. Bez nároku na zodpovednú sociologickú analýzu sa správna odpoveď hľadá ťažko. Všimol som si jednu skutočnosť. Posledné kraje v účasti na referende majú relatívne významnú menšinu (v niektorých volebných obvodoch väčšinu) občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. A napríklad účasť na referende v volebných obvodoch Dunajská Streda, Komárno nedosiahla ani 8 %. Podobná je účasť v obvode Rimavská Sobota. Pod priemerom aj v Trebišove, Veľkom Krtíši a inde. S určitým nadhľadom a odľahčením môžem povedať, že našim spoluobčanom maďarskej národnosti sú otázky „rodiny“ v slovenskej spoločnosti značne vzdialené…
Referendum z pohľadu zámeru jeho iniciátorov bolo jednoznačne neúspešné.
Foto: http://www.volbysr.sk
