Zástancovia „tvrdej ruky“ v prístupe k problémom Rómov sú často populárni – veď kto by nechcel rýchlo a ľahko zbaviť spoločnosť rozšíreného a stále rastúceho problému.
Vycestovať do zahraničia im jednoducho nedovolíme, počet slabo zaopatrených detí v osadách znížime zrušením detských prídavkov pre rodiny s počtom detí štyri a viac. Rómovia potom budú mať menej detí a keďže z krátených prídavkov nevyžijú a von ich nepustíme, budú sa musieť voľky-nevoľky riadne zamestnať. Pre tých, čo by sa namiesto toho pokúšali uživiť porušovaním zákona, máme väzenie, prípadne si to so zlodejmi môžu vybaviť sami občania…
Rušenie podpôr nepomôže
Je zbytočné hovoriť, že väčšinu peňazí nezamestnaných Rómov tvoria sociálne dávky, a nie detské prídavky. Zrušením prídavkov nad tri deti by sa motivácia sociálne odkázaných rodín mať množstvo detí nezmenila, len by mali jednoducho menej peňazí. V oblastiach, kde je aj tak vysoká nezamestnanosť, majú Rómovia naviac handikep v rasistických predsudkoch časti zamestnávateľov, ale spravidla aj vo svojom nízkom vzdelaní. Čím horšia bude sociálna situácia týchto rodín, tým väčšie tendencie budú mať k prekračovaniu zákona (a čím častejšie sa to bude diať, tým negatívnejšie bude naladená „nerómska“ časť obyvateľstva, inak povedané – šance Rómov zamestnať sa budú ešte menšie).
Tento uzavretý kruh nemôže vyriešiť polícia presunutím celých chudobných rodín za mreže, hoci by si to niektorí politici priali. Ak niekoho dotlačíte do kúta, nedáte mu šancu, a potom použijete represiu, takmer naisto môžete rátať s krviprelievaním (zvlášť, ak to prebieha v širokom meradle). Keďže už nežijeme v totalite, mali by sme si zvyknúť na to, že diskriminujúce obmedzovanie ľudských práv ktoréhokoľvek občana SR je neprípustné – teda žiadne zákazy vycestovania na základe etnickej príslušnosti (pre tých, čo až tak netrpia na ľudské práva, možno dodať, že takýto krok by neakceptovala Európska únia). Podobne diskriminujúci a teda nerealizovateľný by bol pokus analogicky k prídavkom zrušiť sociálnu podporu deťom, ktoré sa narodili v poradí neskôr ako tretie.
Aktivity ukazujú cestu
Ak je možné o rómskych problémoch povedať niečo jednoduché, tak je to veta, že jednoduché riešenia väčšiny z nich neexistujú a dotyční politici „tvrdej ruky“ si len chcú siláckymi rečami prilákať voličov. Na prvý pohľad menej jednoduchou a celkom určite nie rýchlou, ale dlhodobou je cesta podpory rómskych aktivít a iniciatív. Poriadok na košickom Luníku 9 nedokázala roky urobiť polícia, rómske poriadkové hliadky však áno. V Kolárove sa z iniciatívy primátora Imricha Tótha vytvorila paleta rómskych združení. Zatiaľ čo na prvoligových štadiónoch sú bitky a šarvátky vcelku na dennom poriadku (často ich vyvolávajú „hejslovensky“ naladení skíni), rómske združenie Dankó Pištu organizovalo v Kolárove turnaj regionálnych rómskych družstiev vo futbale, celá akcia prebehla kultúrne a bez jediného incidentu.
Nadácia Inforoma (pochádza z nej súčasná splnomocnenkyňa vlády pre rómsku problematiku Klára Orgovánová) dlhé roky prevádzkuje materské škôlky v najchudobnejších osadách. Hoci takéto aktivity v porovnaní so siláckymi rečami o ráznych riešeniach problémov rómskeho etnika vyznievajú málo významne, v skutočnosti ukazujú cestu ďalej. Na to, aby Rómovia mohli riešiť svoje problémy sami, musia získať späť svoju identitu a svoju intelektuálnu elitu. Pokusov o „rozpustenie“ rómskeho etnika v slovenskom národe už bolo dosť a evidentne neuspeli. A cesta čistej represie vedie namiesto riešenia problému k zbytočnej eskalácii etnických konfliktov balkánskeho typu.
Autor (1980) je študent Právnickej fakulty UK Bratislava
