Nesúhlas s reformou daňovo-odvodového systému v neprospech zamestnancov

Podstatou zmeny navrhovanej koncepciou daňovej a odvodovej je oslobodenie zamestnávateľa od povinnosti platiť poistné odvody vo výške 35,2 percenta z hrubej mzdy. Navrhuje sa zaviesť úplné nový, nikde inde vo svete neuplatňovaný inštitút superhrubej mzdy. Odvody podľa platnej legislatívy bez poistného na úrazové poistenie sa majú pripočítať k hrubej mzde, čím vznikne superhrubá mzda, ktorá by sa mala rovnať 1,344 hrubej mzdy, pričom doterajšie poistné do jednotlivých fondov sa má zaokrúhľovať podľa doteraz platných predpisov.

Riziká vyplývajúce zo zavedenia superhrubej mzdy

Mzda sa skladá zo základnej mzdy a rôznych pohyblivých zložiek, ktoré podľa štatistických údajov tvoria približne 1/3 celkovej mzdy. Je veľká pravdepodobnosť nenavýšenia mzdy o tieto pohyblivé resp. nenárokové zložky.
Taktiež je potrebné si uvedomiť, že z akéhokoľvek prírastku mzdy od okamihu zavedenia superhrubej mzdy je zamestnanec sám povinný platiť poistné bez príspevku resp. účasti zamestnávateľa.
Zavedenie superhrubej mzdy vyvolá lavínovú zmenu právnych predpisov, zatiaľ sa ich počet odhaduje na 165 a finančné nákladné zmeny v aplikačnej praxi, t. j. zmena IT programov, tlačív a pod.
Navrhovaná superhrubá mzda nie je kompatibilná so mzdou v iných krajinách, teda je v rozpore aj s medzinárodnými predpismi, napr. Eurostatu, ktorými viazaná SR.

Závery odborárskeho stanoviska

Zvýšenie hrubej mzdy v plnej výške odvodov zamestnávateľa okrem poistného na úrazové poistenie je problematické z dôvodu pohyblivých zložiek mzdy.
Po zavedení supehrubej mzdy bude musieť zamestnanec sám, t. j. bez účasti zamestnávateľa, platiť poistné odvody.

Oslobodenie zamestnávateľa od platenia poistných odvodov znamená významný výpadok príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní aj pri raste poistného zo superhrubej mzdy.
Výpadok príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní bude mať za následok v budúcnosti úpravu nárokov na sociálne dávky, predovšetkým na dôchodky – v neprospech občanov. Tento fakt sa v rámci mediálnej kampane plánovite zamlčuje.
Reforma znamená presmerovanie finančných tokov poistného od Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní v prospech štátneho rozpočtu, teda vo významnej miere budú vplývať na mieru zásluhovosti a mieru solidarity v poistných systémoch.
Snaha argumentovať potrebu reformy za účelom zníženia zaťaženia zamestnávateľov a následného zvýšenia miery zamestnanosti neobstojí, pretože značné zníženie dane z príjmov právnických osôb z 48 percent v roku 1993 na 19 percent od roku 2004 neovplyvnilo exaktne mieru zamestnanosti v SR.
Reforma zakladá nekompabilitu údajov vývoja SR a taktiež „poistný damping“ slovenských zamestnávateľov v spoločnom európskom hospodárskom priestore.
Reforma celkove vyznieva v neprospech zamestnancov, a preto ju KOZ SR v tejto podobe odmieta.
KOZ SR si uvedomuje potrebu zjednodušenia systému odvodov, avšak nie na úkor občanov. Okrem toho predkladaná reforma vo významne miere skomplikuje administratívu na dlhé roky vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien.