Po novembri 1989 si Silvester Fazuľka zhlboka vydýchol: „Konečne ma nikto nebude nútiť povinne sa zúčastňovať na prvomájových oslavách!“ Ten deň sa mu zdal vždy premárnený. Nemohol si pospať podľa vôle a využiť voľno podľa vlastných predstáv. Demokracia, ktorú zacítil vo vzduchu, mu zavoňala predovšetkým slastnými predstavami slobody a možnosťou rozhodovať sa v každom okamihu podľa vlastného uváženia. Preto s pomerne ľahkým svedomím a v očakávaní výrazných životných pôžitkov prijal správu o tom, že ho z doterajšieho zamestnania vyhodili. Nuž, čo – Silvester Fazuľka bol mladý, slobodný a, ako sa vraví, bez záväzkov. Vo voľnom čase, ktorého mal teraz nadostač, sa zdokonalil v angličtine a pochytil čo-to aj zo znalostí práce s počítačom. S pribúdajúcimi dňami však čoraz viac strácal pocity voľnosti. Denne musel obehnúť niekoľko ponúk a čoskoro pochopil, že jeho ďalší osud závisí od ľudí, ktorým by za iných okolností ani ruku nepodal.
Vari po polroku sa naňho šťastie usmialo. Aspoň on si to v tej chvíli myslel. Prijali ho do renomovanej firmy, ktorá, ako oznamoval jej slogan, si zakladala na mladom a dynamickom kolektíve. O ďalší pol rok dostal žalúdočné vredy a o rok sa ocitol u psychiatra. Samozrejme, to všetko iba vo večerných a nočných hodinách. Pracoval od svitu do mrku a v sobotu i nedeľu sa musel povinne zúčastňovať na akýchsi podnikových hrách a iných akciách, ktoré podľa vedenia firmy vraj utužovali kolektív. Bolo mu to dosť čudné, veď po novembri 89 sa šírili myšlienky, že kolektív je prežitok, že iba jednotlivec môže čosi dokázať, a že sa má každý starať len a len sám o seba. Keďže si potreboval veci premyslieť, zatriediť a uložiť, požiadal tri dni dovolenky. Zamestnávateľ mu odkázal, aby na výraz „dovolenka“ zabudol, lebo… nasledovalo asi dvadsaťpäť bodov zdôvodnenia, v ktorých dominovali najmä slovné spojenia typu „komunistické maniere“, „zamrznutý boľševizmus“ a „dobré meno podniku“. Navyše, ako je známe, pred bránami čakajú zástupy nezamestnaných.
Na jeseň Silvester Fazuľka pocítil výrazné príznaky chrípky. Lekár ho ihneď poslal maródovať, no zamestnávateľ stanovil celkom inú diagnózu – oznámil mu, že o chorobách zamestnancov rozhoduje vedenie firmy. Maródovanie nie je efektívnym a ekonomickým využitím času zamestnanca, na ktorý má predsa firma prirodzený nárok. Okrem toho vraj podnik organizuje za účasti psychológa pravidelnú, v poradí už 182. previerku schopností svojich pracovníkov, na ktorej je účasť povinná. Rovnako povinná je účasť na víkendovom stolnotenisovom turnaji a na pondelkovom seminári na tému Racionálne využívanie ľudských rezerv počas spánku. A komu sa nepáči, môže ísť, lebo pred bránami… Ale to už poznáte.
Po tomto oznámení upadol Silvester Fazuľka do milosrdného bezvedomia. Možno sa mu to iba zdalo, ale kdesi hlboko vnútri sa mu vybavil obraz, ako natešený kráča v prvomájovom sprievode…
