Podľa Medzinárodného panelu pre zmenu klímy bude jedným z najväčších dopadov zmeny klimatických podmienok obrovský pohyb ľudí zapríčinený eróziou, suchom, záplavou prímorských území a kolapsom poľnohospodárstva. Mnohé oblasti Afriky budú suchom a nedostatkom vody generovať milióny utečencov. Časovanaú bombu širokej škály dopadov, ktoré dnes vieme predvídať iba veľmi približne, predstavuje kontaminácia životného prostredia v priemyselných oblastiach Číny. A aj u nás žije v obci Rudňany niekoľko stoviek ľudí v závalovom priestore bývalých baní, v bezprostrednej blízkosti háld s banským odpadom.
Čo majú tieto prípady spoločné? Predstavujú rôzne globálne a lokálne hrozby, ktoré môžeme opísať aj ako environmentálne a bezpečnostné. Hrozby nielen z hľadiska globálnej alebo medzinárodnej bezpečnosti, ale aj hrozby pre jednotlivcov vyvolané environmentálnymi zmenami. V debate o environmentálnej bezpečnosti nie je možné identifikovať prípady, pri ktorých je jediným zdrojom konfliktu životné prostredie. Môžeme však analyzovať úlohu, ktorú environmentálne podmienky hrali, hrajú, alebo budú hrať pri vzniku konfliktov, hrozieb a formovaní bezpečnosti ako takej.
Environmentálnu bezpečnosť môžeme definovať ako globálny a medzinárodný problém či ako hrozbu pre skupiny (napríklad etnické, alebo sociálne) a jednotlivcov v rámci štátov. Spoločný majú spôsob manažmentu prírodných zdrojov a distribúciu environmentálnych dopadov a ich vplyv môže byť politický, ekonomický, sociálny aj zdravotný. Environmentálne hrozby môžu vplývať na bezpečnosť z hľadiska politického konceptu (napríklad bezpečnosť medzi štátmi), alebo z hľadiska jednotlivca voči moci a podmienkam ovplyvňujúcim jeho život (ľudské alebo sociálne práva).
Boj o vodu
Životné prostredie môže byť determinujúcim faktorom vo vytváraní priamych konfliktov medzi štátmi či etnickými i sociálnymi skupinami v rámci národných štátov. Tradičné vojny vznikali, viedli sa a vedú pre prístup k zdrojom a surovinám, pre ideológiu alebo priestor. S výnimkou ideológie sa životné prostredie stáva dôležitým faktorom vo všetkých ostatných. Globálne environmentálne zmeny povedú k zostreniu konfliktu o prírodné zdroje v mnohých častiach sveta. Konflikty pre vodu, energiu alebo čisté životné prostredie sa budú pravdepodobne stupňovať.
So stúpajúcim tlakom na zásoby vody sa (aj pre environmentálne zmeny) mení aj jej dostupnosť, takže stúpa aj napätie vedúce ku konfliktom v boji o tento jedinečný prírodný zdroj. OSN registruje viac ako 50 krajín na piatich kontinentoch, ktoré sa môžu čoskoro pre vodu dostať do konfliktu. Konflikt v Darfúre sa napríklad môže čiastočne interpretovať aj ako ozbrojené stretnutie iniciované klimatickými zmenami. Vytrvalé sucho pôsobí ako katalyzátor iných zdrojov napätia. Tými sú rýchlo rastúci počet obyvateľov v prostredí ideologických a etnických stretov.
Údolie Fergana rozprestierajúceho sa medzi Tadžikistanom, Uzbekistanom a Kirgizskom, je miesto, kde priemyselná výroba, jadrové pokusy a predimenzované zavlažovanie vytvorili stav, keď voda prestáva byť dostupná. Výsledok je interná migrácia (do vyšších polôh v údolí) a migrácia do zahraničia. V januári 2009 mal Tadžikistan vo svojom hlavnom zdroji energie, vo vodnej elektrárni Nurek, zásoby vody na desať dní a štátu hrozil energetický kolaps, ktorý odvrátil len vďaka zahraničnej pomoci.
Hoci v mnohých konfliktoch sa voda explicitne nespomína, jej nedostatok alebo snaha kontrolovať jej zdroje sú v nich prítomné. Z pohľadu kontroly nad vodou na území by sa dal napríklad analyzovať aj konflikt medzi Palestínčanmi a Izraelom. A to isté platí aj o sporoch v údolí riek Tigris a Eufrat.
Distribúcia rizík
Ďalším zdrojom medzinárodného konfliktu je cezhraničná distribúcia environmentálnych rizík. V strednej Európe vystupuje ako kritik jadrovej energetiky z pozície možných cezhraničných dopadov už od konca deväťdesiatych rokov Rakúsko. Kyslé dažde devastujúce v sedemdesiatych rokoch faunu a flóru v Škandinávii spôsobovali do značnej miery priemyselné exhaláty z Veľkej Británie. Emisie z českých a poľských elektrární a priemyslu ničili lesné porasty na Kysuciach alebo vo Vysokých Tatrách. Rozsah tohto problému viedol v roku 1979 Ekonomickú komisiu OSN pre Európu (United Nations Economic Commission for Europe) k dohode o cezhraničnom znečistení na dlhé vzdialenosti (Convention on Long-Range Transboundary Pollution).
Špecifický problém predstavujú priemyselné havárie a ich cezhraničný vplyv. Pri jadrovej havárii v ukrajinskom Černobyle v roku 1976 paradoxne išla väčšina environmentálnych dopadov na územie susedného Bieloruska. Kolaps skládky banského odpadu v Rumunskom Baia Mare spôsobil ekologickú katastrofu aj v susednom Maďarsku, kde zdevastoval faunu a flóru rieky Tisa. V Slovenskom kontexte je asi najznámejším sporom s environmentálnou podstatou príbeh vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Argumentácia maďarskej strany a časti slovenskej verejnosti bola postavená na obavách z tohto diela z hľadiska environmentálnych rizík.
Ľudia a environmentálne hrozby
Jedna z najväčších povojnových priemyselných havárií prepukla 10. júla 1976 v lombardskom mestečku Seveso. Desaťtisíce obyvateľov husto zaľudneného okolia Milána vtedy boli vystavené účinkom 2-, 3-, 7-, 8-tetrachlorodibenzo-p-dioxinu (TCDD). Preto vznikli bezpečnostné štandardy Európskej únie a SEVESO direktíva. V stredoeurópskom kontexte bola zaujímavá kauza takzvaného čierneho trojuholníka na hraniciach vtedajšieho Československa, NDR a Poľska. Devastujúci účinok exhalátov zo spaľovania hnedého uhlia a chemického priemyslu ničil zdravie ľudí a fakticky obmedzoval ich pohyb, lebo pre koncentráciu exhalátov v ovzduší bolo nebezpečné pohybovať sa v niektorých hodinách mimo uzavretých priestorov.
Znečistenie životného prostredia, priemyselné havárie či vplyv irigácie na zasoľovanie pôdy vyvolali záujem o bezpečnosť človeka voči hrozbám, ktoré majú pôvod v manažmente prírodných zdrojov alebo v distribúcii environmentálnych rizík. Išlo o posun chápania environmentálnej bezpečnosti z úrovne štátu na úroveň ľudí.
V roku 1994 zaviedla OSN koncept bezpečnosti ľudí (Human security). Cieľom bolo rozšíriť úzku definíciu bezpečnosti ako problému štátov na bezpečnosť ako problém človeka. OSN navrhla ako dimenzie ľudskej bezpečnosti ekonomickú situáciu, zdravie, životné prostredie, politickú slobodu a bezpečnosť osobnú i bezpečnosť komunity. Životné prostredie (spolu s hladom a útlakom) je identifikované nielen ako kritický aspekt sám o sebe, ale aj ako zdroj a zároveň následok konfliktov.
Znečistenie ide za chudobnými
Aby sme lepšie chápali problém ľudskej bezpečnosti a životného prostredia, musíme o nej uvažovať vo vzťahu k environmentálnej zraniteľnosti. Zraniteľnosť predstavuje základnú charakteristiku ľudí vystavených riziku. Je multidimenzionálna, intersektorálna a dynamická. Môžeme ju definovať ako funkciu prejavov foriem rizika, senzitivity na dopady a schopnosť (či neschopnosť) fungovať a adaptovať sa. Formou môže byť riziko typu sucha, konfliktu, extrémnej fluktuácie cien, ako aj hlbšie socio-ekonomické, inštitucionálne a environmentálne podmienky. Environmentálna zraniteľnosť vyjadruje mieru vystaveniu environmentálnym rizikám a schopnosti adaptovať sa alebo tieto riziká riešiť.
Výskumy distribúcie environmentálnych rizík v rôznych krajinách poukazujú na problém nerovnosti. Sociálne marginalizovaní alebo etnicky odlišní ľudia sú často vystavení zvýšenému riziku nepriaznivých environmentálnych vplyvov alebo majú ťažší prístup k čistej vode či zdravému životnému prostrediu. Ako tvrdí Ulrich Beck, jedným z prvých zákonov environmentálnych dopadov je, že „environmentálne znečistenie ide za chudobnými“. Ak sa k chudobe pridá aj etnická diskriminácia, pravdepodobnosť environmentálnej zraniteľnosti a vystavenia riziku je vyššia.
Koľko ľudí bude hľadať nový priestor na život?
Jedným z hlavných problémov, ktorým bude v dôsledku zmeny klímy a environmentálnych dopadov čeliť Európa (a teda aj Slovensko), je migrácia. Ťažko predpovedať, koľko ľudí stratí v dôsledku globálneho otepľovania živobytie, prípadne ich znečistené životné prostredie prinúti prehodnotiť životné stratégie a odísť, pretože definovať a merať environmentálnu migráciu je ťažké.
V súčasnosti je podľa Medzinárodného červeného kríža na svete asi 25 miliónov ekologických migrantov. Medzinárodná organizácia pre migráciu (International Organization for Migration) vo svojej štúdii z roku 2008 predpokladá, že do roku 2050 sa v dôsledku environmentálnych zmien pokúsi emigrovať vyše 200 miliónov ľudí. OSN vo svojich predpovediach počíta v budúcich rokoch približne so 150 miliónmi ekologických utečencov.
Tieto hodnoty sú založené na konzervatívnych odhadoch klimatických zmien. Nedávne vystúpenia popredných svetových klimatológov Jamesa McCartha z Harvardu a Stephena Schneidera zo Stanfordovej univerzity však naznačujú, že zmena bude oveľa rýchlejšia, ako čakáme. Čo sa stane, keď budú milióny (a možno miliardy) ľudí bez vody? Čo spôsobí morská hladina zdvihnutá o desiatky centimetrov? To je dnes ťažké odhadnúť.
Jedno zo základných práv
Právo na priaznivé životné prostredie spolu s právom nebyť diskriminovaný v prístupe k prírodným zdrojom a nebyť vystavený nepriaznivým environmentálnym vplyvom z priemyselnej činnosti, dopravy alebo iných ľudských aktivít, je pritom zakotvené vo viacerých medzinárodných dohovoroch. Je to základné ľudské právo. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 45/94 deklaruje: „Každý jednotlivec má právo žiť v prostredí, ktoré je adekvátne jeho zdraviu a blahobytu.“ Táto deklarácia je výsledkom systematického lobingu environmentálnych organizácií za včlenenie práva na priaznivé životné prostredie medzi univerzálne ľudské práva a do roku 2004 ju podpísalo 53 krajín vrátane Slovenska. Nasledujúci Návrh deklarácie o princípoch ľudských práv a životného prostredia z roku 1994 v treťom princípe ustanovuje, že „nikto nebude vystavený akejkoľvek forme diskriminácie, ktorá sa týka životného prostredia“. Tieto princípy sú čiastočne obsiahnuté aj v slovenskom právnom systéme. Ústava Slovenskej republiky (šiesty oddiel – Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva) vo svojom článku 44 (1) tvrdí, že „každý má právo na priaznivé životné prostredie“.
Environmentálne hrozby a Slovensko
Aké sú environmentálne bezpečnostné riziká pre obyvateľa Slovenska? Máme dôvod na paniku? Vzhľadom na náš relatívny luxus „strechy Európy“ nemáme problém so zásobami vody. Kontaminácia pôdy ani environmentálne degradované územia u nás nedosiahli rozmery ako v iných rozvinutých alebo rozvojových štátoch. Ale aj na Slovensku žijú niektorí ľudia v bezprostrednom riziku environmentálnych hrozieb. Sú to napríklad staré záťaže, kontaminovaná pôda alebo ovzdušie.
Miléniové hodnotenie životného prostredia OSN alebo správy Európskej environmentálnej agentúry o stave životného prostredia v EÚ však uvádzajú, že sa kvalita životného prostredia zhoršuje globálne aj lokálne. Na planéte, kde sme navzájom prepojení všetci, nezostane nikto bokom. Dobre to ilustruje súčasná ekonomická kríza. Podstatnou zmenou bude zmena klímy, ktorá sa nevyhne nijakej časti sveta a tá bude mať vplyv na poľnohospodárstvo a jeho produktivitu. Od juhu Európy sa k nám stále bližšie posúvajú choroby, ktoré sme predtým nepoznali. O niekoľko rokov sa napríklad aj na Slovensko môže rozšíriť pásmo malárie. Zmena klímy zmení aj druhovú a rodovú skladbu fauny a flóry. Aké to bude mať dopady, si dnes vieme predstaviť len ťažko.
Imigrácia vyvolaná zmenou klímy vytvorí nové tlaky nielen na tradičné cieľové krajiny emigrantov, ale aj na Slovensko. Konflikty vyvolané tlakom na prírodné zdroje môžu zvýšiť nestabilitu vo svete a zmeniť vzťahy medzi bohatým severom (ktorý bude priamo menej zasiahnutý) a chudobnejším juhom, kde sa očakáva najviac dopadov globálnych environmentálnych zmien. Rast cien surovín, obmedzenia obchodu a spolupráce sú len časťou možných problémov.
Podpálime si podlahu pod nohami?
Paradoxne, v najbližšom období zrejme zažijeme zníženie environmentálnych tlakov. Ekonomická kríza totiž brzdí priemysel a menej emisií znamená aj znižujúca sa produkcia. Jedným z opatrení navrhnutých na zmiernenie dopadov finančnej krízy však je zníženie štandardov sociálnej a environmentálnej ochrany v prechodnom období. To je v kontexte globálnych a lokálnych environmentálnych výziev nebezpečná hrozba. Je nebezpečné, ak sa kumulované vplyvy akútnej finančnej krízy stretnú s latentným problémom environmentálnych zmien, z ktorých je najväčším problémom zmena klímy. Riešiť problémy ekonomiky pumpovaním zdrojov do tých jej oblastí, ktoré ešte viac zvýšia emisie skleníkových plynov, pripomína riešenie, pri ktorom človek rieši problém chladu vo svojom dome spaľovaním parkiet z podlahy.
