Kalifornský antropológ Paul Rabinow hovorí o Islande ako o bioetickom laboratóriu a o vedeckom etose. Ak vôbec, tak u nás je Paul Rabinov známy skôr ako múdry vykladač diela francúzskeho mysliteľa Michela Foucaulta. Škoda, pretože tento antropológ napísal v posledných rokoch niekoľko kníh, ktoré patria k tomu najnapínavejšiemu, čo môže v súčasnosti ponúknuť etnológia.
Vedecká dráha Paula Rabinowa sa začala relatívne tradične a to terénnym výskumom v marockom pohorí Atlas. Skúmal tam symbolickú moc potomkov svätcov. Už skoro desať rokov vedie súčasný riaditeľ Inštitútu pre lekársku antropológiu na univerzite v Berkeley projekt, ktorý nazval „antropológia súčasného“. Ukázal, že fascinujúcimi miestami takýchto terénnych výskumov sú súčasné laboratóriá génovej techniky, teda miesta, kde sa vytvára nielen nová vedecká, ale aj nová spoločenská skutočnosť.
Komercionalizácia tela V roku 1996 Paul Rabinow vydal knihu o začiatkoch komerčného výskumu v oblasti génových technológií (Making PCR. A Story of Biotechnology). Nedávno vydal zasa brilantne napísanú knihu Francúzska DNA, v ktorej sa zaoberá otázkami vlastníckych práv na život a na konflikty medzi štátnymi a súkromnými záujmami v génovej technike. Podtitul znie Ťažkosti v očistci. Zaujímavá je aj „predhistória“ tejto vskutku nevšednej knihy. V rámci štúdia biotechnológií sa Paul Rabinow zoznámil aj s francúzskym genetikom Danielom Cohenom, ktorý vtedy viedol jedno z najlepších laboratórií v Paríži. Práve toto laboratórium sa stalo známe tým, že odbornej verejnosti predstavilo prvú fyzickú mapu ľudského genómu. Tým nezvyčajným na Cohenovom inštitúte nebol však len spomínaný úspech, ale aj spolupráca so skupinami dobrovoľníkov: títo napríklad zozbierali vzorky krvi a rodové stromy tisícky rodín, v ktorých bola rozšírená cukrovka. Takisto vybudovali databanku s genetickým materiálom storočných ľudí – v žiadnej západnej krajine ich totiž nežije toľko, ako práve vo Francúzsku. Cohen pozval Rabinowa do Paríža, aby bol jeho – tak to formuloval genetik – „filozofickým pozorovateľom“. A práve vtedy, keď Američan začína Francúza etnograficky pozorovať, tento sa pokúša vstúpiť do kooperácie s americkou firmou Millenium, ktorá sa špecializuje na génovú techniku. Finančná podpora z USA by mala byť kompenzovaná genetickým materiálom viacerých tisíc Francúzov. Obchod sa však nevydarí, pretože jeho detaily preniknú na verejnosť. Dobrovoľné francúzske dary a americký záujem o zisk tlač vyhlási za nesvätú alianciu: dokonca sa hovorí o výpredaji „genetickej domoviny“. Z francúzskej DNA jednoducho nemožno urobiť tovar na predaj!
Rabinow urobí z tejto látky nielen antropologické krimi, ktoré by bolo cťou aj pre Raymonda Chandlera, ale zároveň to využije aj ako podnet k úvahám o niekoľkých kľúčových problémoch moderných biovied. Začína premýšľať o komercionalizácii tela, o trhline medzi verejným záujmom a súkromným ziskom. A nakoniec aj o eugenickom nebezpečenstve spojenom s genetickým skúmaním.
Island bioetickým laboratóriom Freitag: Ako sa to vlastne stalo, že antropológ, ktorý robil pred dvadsiatimi rokmi terénny výskum v Maroku, sa dnes vybral ako pozorovateľ do kalifornských a francúzskych laboratórií génovej techniky?
Rabinow: Ako antropológa ma vždy zaujímali ľudia, ktorí mali nárok na to, aby hovorili v mene pravdy. V tomto zmysle existuje v mojej práci silná kontinuita – od mojich prvých terénnych výskumov v Maroku až k súčasným výskumom nových hovorcov pravdy o živote. Zároveň sa, a to je pochopiteľné, radikálne zmenil obsah mojich výskumov. Zatiaľ čo vo svojich prvých prácach v Maroku som skúmal, ako sa spoločnosť modernizuje, teraz sa zaujímam o to, ako je prostredníctvom nových praktík molekulárnej biológie a genomiky modernizovaný život. A pretože som etnografom, tak je pre mňa dôležité, aby som našiel miesta, kde môžem byť blízko k ľuďom, ktorí vytvárajú nové praktiky života, resp. kde sa do života uvádzajú nové objekty.
Freitag: Vaša najnovšia kniha Francúzska DNA hovorí o zlyhaní spolupráce medzi štátnym francúzskym výskumným ústavom a súkromnou americkou firmou, ktorá sa zaoberá génovou technikou. Ako vidíte súčasný vzťah medzi súkromnou a štátnou génovou technikou?
Rabinow: V konkrétnom príklade, ktorý ste spomenuli, toto zlyhanie pretrváva. Krajiny ako je Francúzsko, kde štát hrá takú dôležitú úlohu, majú v podmienkach globalizácie veľké ťažkosti aj v oblasti výskumu génovej techniky. Keď sa však dnes niekto nevie vyrovnať s vplyvom globálneho kapitálu a úžasnej rýchlosti medzinárodného výskumu, jednoducho ho zmetú z povrchu zeme. Zároveň by som uvítal, keby Francúzi alebo iné európske národy našli cestu ako skrotiť neoliberálneho molocha, ktorého USA a multinacionálne koncerny vpustili na scénu.
Freitag: Ako sa zdá, komercionalizácia genetických informácií národa, ktorá vo Francúzsku nevyšla, uspeje teraz na Islande. Tam sú už mesiace všetky gény a údaje o zdravotnom stave obyvateľstva vo vlastníctve súkromnej firmy deCODE. Aký je váš názor na tento projekt?
Rabinow: Minulý rok v lete som bol celý mesiac v Reykjaviku a študoval som činnosť deCODE. To, čo sa tam odohráva, je vzrušujúce z mnohých dôvodov. Predovšetkým, ešte vôbec nie je jasné, či to všetko má z vedeckého hľadiska vôbec zmysel. Kári Stefánsson, zakladateľ deCODE, je však o tom pevne presvedčený a v dobrej viere predal tento projekt veľkým farmaceutickým firmám a rizikovým kapitalistom. Farmaceutický koncern Hoffmann La Roche už investoval do tohto projektu 200 miliónov dolárov.
Freitag: Na Islande sa však mnohí postavili proti tomuto projektu…
Rabinow: Tam máme do činenia s úplne novou situáciou, v ktorej sa stretáva nová forma globálneho kapitalizmu, nové formy vedy o živote a nový humanizmus. Obyvatelia Islandu sú vzdelaní ľudia, celý rok sa o tomto projekte diskutovalo a nakoniec sa o ňom demokraticky rozhodlo. Ostrov sa stal istým bioetickým laboratóriom, kde sa rozhoduje o základnej otázke: Poskytuje zvolený postup dostatočnú ochranu pred všetkými nebezpečenstvami, ktoré tu vstupujú do hry? Na túto otázku nedokážem odpovedať ani ja.
Uchovať právo na myslenie Freitag: Pri čítaní vašich prác je nápadné, že principiálne neodmietate zásahy do biologickej dedičnej substancie človeka. Tým ste sa priblížili k nemeckému filozofovi Petrovi Sloterdijkovi, ktorý sa podobnými názormi dostal v Nemecku do centra pozornosti.
Rabinow: Viem, že ide o neobyčajne citlivú otázku. Musím však priznať, že nemeckú debatu poznám len z francúzskych referencií. V zásade je to pravda, že súhlasím s tým, aby sa zasahovalo do dedičnej substancie, keď sa zásah koná v mene zdravia. To však ešte ani zďaleka neznamená, že by sa to malo diať bez obmedzení a za každých okolností. Sloterdijk hovoril tak, akoby súhlasil s platónskym ideálom pestovania vodcovskej triedy. Ak to myslel naozaj tak, je to hlúposť. Univerzitní profesori sú tí poslední, komu by som chcel zveriť do rúk osud ľudstva.
Freitag: Ako vidíte svoju úlohu akademického bádateľa génových technológií? Chcete sa obmedziť na pozorovanie, alebo chcete aj do týchto diskusií eticko-normatívne zasahovať?
Rabinow: Pre mňa je rozhodujúce, aby som bol ako pozorovateľ blízko k tomu, čo sa deje a aby som tomu aj rozumel. To je veľmi dôležité, pretože okolo genetiky robia veľa hluku jednak tí, čo chcú na biotechnológiách zarábať, jednak tí, ktorí proti nim bojujú. Veľmi dôležité je, aby sme si ochránili právo na myslenie. To je tá správna etika, ktorej by sa intelektuáli mali pridržiavať.
