V Slovenskej republike kontrolu cien nevykonáva žiadny štátny úrad. Ministerstvo financií SR sa totiž ako jediný cenový regulačný a cenový kontrolný orgán tejto povinnosti zbavilo. V rokoch 2002, 2003 a 2004 postupne osobitnými zákonmi prešli kompetencie v regulácii a kontrole cien na novovytvorené regulačné úrady: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Telekomunikačný úrad, Poštový úrad, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo zdravotníctva SR a samosprávne kraje. V praxi to vyzerá tak, že vyššie uvedené úrady si určujú ceny bez toho, aby nezávislý kontrolný orgán ich mohol overiť, ako zisťovali tzv. oprávnené ekonomické náklady a primeraný zisk výrobcov, čo umožňoval platný Zákon o cenách č. 18/1996 Z. z. Už vôbec nemožno ich vývoj kontrolovať v súvislosti splnením ekonomicko-sociálneho programu vlády, na základe ktorého vlastne vláda dostáva v parlamente dôveru. Na čo ju potom prostredníctvom NR SR vlastne volíme? Finančné úniky Po zrušení cenovej regulácie a cenovej kontroly zo strany ministerstva financií prijatím Zákona č. 520/2003 Z. z. o cenách došlo v praxi k takým paradoxom, ako kontrola cien pohonných hmôt v Slovnafte. Pracovníci MF SR ju vykonali, pretože ešte v roku 2003 ministerstvo „zrušilo“ ceny motorovej nafty a benzínu. Ministerská kontrola cien benzínu a motorovej nafty nemala právny a cenový podklad, a to preto, lebo už neexistoval právny predpis oprávňujúci MF SR na takúto kontrolu. Ceny sú v podstate týmto spôsobom deregulované už v súčasnom období. Podobné problémy môžu nastať aj v iných oblastiach hospodárskej politiky štátu. Napríklad Úrad finančnej kontroly už nemá kompetencie v oblasti vecnej kontroly (fyzickej kontroly) pri čerpaní zdrojov z fondov EÚ, fondov zo štátneho rozpočtu (napríklad Recyklačný fond). Dochádza tak už v súčasnosti k evidentným finančným únikom, ktoré v budúcnosti bude musieť Slovenská republika uhradiť späť do rozpočtu EÚ, a hrozia nám aj vyššie sankcie zo strany únie. Poslednou úpravou zákona o cenách sa vytvoril taký precedens, že v Slovenskej republike nemá žiadny cenový kontrolný orgán zákonné oprávnenie vykonávať v tejto oblasti komplexnú cenovú kontrolu. Čiastočnú kompetenciu má Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), ktorá kontroluje iba časť nájomného ako službu spotrebiteľovi. Uvedená činnosť SOI však nespĺňa potreby občana na výkon kontroly na celé vyúčtovanie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Občania pri podozrení, že v cene nájomného sú započítané aj ekonomicky neoprávnené náklady a neprimeraný zisk, sa môžu dožadovať nápravy len na súde, ktorý môže trvať niekoľko rokov, pričom občan musí uhradiť súdne poplatky, s tým súvisiace právne služby a následne po niekoľkých rokoch vysúdená suma môže byť neúmerne nižšia ako náklady na jej získanie. Výsledkom tejto novely zákona (zrušením pôsobnosti finančných kontrol) je v konečnom dôsledku vyvolať nezáujem občanov o domáhanie sa vlastných práv, a v zásade touto novelou sú porušené ústavné práva občanov na nezávislú kontrolu. Prax ukázala, že ceny nájomného sú už deregulované v tom zmysle, že nie sú kontrolované nijakým cenovým kontrolným orgánom, a správcovia bytových domov, bytové družstvá a bytové podniky do cien nájomného bytov započítavajú aj ekonomicky neoprávnené náklady a neprimeraný zisk, bez toho, aby ľudia mali reálnu možnosť zabrániť im v tom. Úrad kontroluje vlastné rozhodnutia Prenesením kompetencie v príslušných oblastiach na ústredné orgány štátnej správy a rozšírením pôsobnosti v oblastiach určených v posledne upravenom Zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy č. 575/2001 Z. z. sa nedoriešil základný princíp nezávislej cenovej kontroly. Naopak, do právomocí uvedených orgánov sa dostali dve nezlučiteľné zásady, a to, že ten, kto cenu tovaru a služieb stanovuje (čiže reguluje), ju aj zároveň kontroluje. Konkrétne je tento logicky nezmyselný princíp v praxi uplatnený v prípade Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ten má každoročne do 31. decembra stanoviť podľa ním určených regulačných opatrení ceny a po ich vyhlásení aj sám má kontrolovať vlastné regulačné opatrenie! Zákonom musí byť vyslovená zásada regulácie aj deregulácie cien v tom zmysle, že do cien regulovaných a neregulovaných je možné započítať iba ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, obvyklú cenu. Rešpektovať treba aj nezávislú cenovú kontrolu tak, aby úrad, ktorý reguluje, nemohol vykonávať aj kontrolu vlastnej regulácie. Chceme ochrániť ľudí Strana Smer – sociálna demokracia po podrobnej analýze situácie v oblasti účtovania cien nájomného a služieb spojených s užívaním bytu navrhla parlamentu zmeniť a doplniť zákon o cenách, pretože v záujme ochrany občana je potrebné v súlade s ústavou vytvoriť možnosť vykonania nezávislej cenovej kontroly a vytvoriť nezávislý cenový kontrolný orgán cien výkonov a služieb, za ktoré platia občania a ktoré financuje štátny rozpočet. Konkrétne v oblasti nájomného je cieľom navrhovaných zmien vytvoriť zákonnú možnosť v súlade s ústavou, aby štát mohol primerane zasiahnuť do regulácie cien a kontrolovať účtované ceny výkonov a služieb v takej citlivej oblasti, ako sú ceny nájmu bytov a služieb spojených s užívaním bytu, zabezpečiť občanom objektívnu kontrolu cien nájmu za užívanie bytov a ostatných služieb súvisiacich s užívaním bytu a ostatných tzv. sociálnych cien v súlade so sociálnou politikou štátu a normami Európskej únie. V krajinách EÚ platí zásada, že jednotlivé členské štáty vo vzťahu k svojej ekonomickej politike dozerajú a kontrolujú cenovú politiku. SMER – SD chce ukázať občanom, že pozná súčasnú neutešenú situáciu nájomníkov a vlastníkov bytov, ako aj sociálne nespravodlivú cenovú politiku štátu. Zároveň ponúka aj konkrétny spôsob jej riešenia podľa Ekonomickej a sociálnej alternatívy postupu politickej strany SMER – sociálna demokracia v prípade účasti vo vláde po voľbách v roku 2006. Autor je poslanec NR SR za SMER – sociálnu demokraciu
