Na Ukrajine je napriek zime opäť poriadne horúco. Uprostred štvormesačnej kampane pred parlamentnými voľbami v poslednú marcovú nedeľu sa dosť vyostrila situácia u nášho východného suseda. Verchovna rada, zvolená pred štyrmi rokmi ešte v časoch vládnutia Leonida Kučmu, sa rozhodla na konci svojho terajšieho volebného obdobia dať nepríjemnú príučku prezidentovi Viktorovi Juščenkovi a jeho druhej vláde počas roka na čele štátu. Nestabilný zákonodarný orgán, ponášajúci sa skôr na cirkus s presklenou kupolou a kupliarsky dom ako na normálny parlament, vyslovil na prvom novoročnom zasadaní 10. januára nedôveru kabinetu ministrov Jurija Jechanurova hlasmi 250 poslancov pri potrebných 226. Juščenko a jeho vláda tento krok vzápätí označili za neústavné rozhodnutie pre očividné porušenie hlavného zákona. Účel svätí prostriedky Účelové obchádzanie ústavy zostáva v krajine stále rozšíreným javom. Týka sa to však aj prezidenta, ktorý už otvorene spochybňuje schválenú realizáciu politickej reformy v prospech parlamentarizmu na úkor osobnej moci hlavy štátu. Ústavný súd zatiaľ nemôže zaujať stanovisko o (ne)zákonnosti odvolania vlády, keďže poslanci blokujú sľub nových ústavných sudcov i voľbu tretiny svojich zástupcov v tomto orgáne. Vzhľadom na to, že začiatkom roka vstúpili do platnosti zmeny ústavy týkajúce sa aj prechodu právomocí pri formovaní vlády z hlavy štátu na parlament, Jechanurovova vláda zostane vo funkcii až do vytvorenia nového kabinetu po jarnom hlasovaní. Prezident už nemôže odvolať vládu a starý parlament ešte nemá právo vymenovať novú. Šancu na to vôbec po prvý raz dostane až novozvolený poslanecký zbor. Jeho funkčné obdobie sa zvýši zo štyroch na päť rokov a prvýkrát bude volený už len podľa pomerného systému na základe kandidátok strán a blokov. Vládnutie bez podpory Hoci odhlasovanie nedôvery vláde je podľa všetkého v rozpore s viacerými článkami ústavy, spomínané rozhodnutie malo najmä demonštratívne poukázať na absenciu stabilnej podpory vlády v poslaneckých radoch. Tú si Jechanurovov kabinet za štyri mesiace činnosti nedokázal získať. Premiéra pritom zvolili koncom septembra na opravný pokus okrem proprezidentskej Našej Ukrajiny a iných menších frakcií aj opoziční ľudovci predsedu parlamentu Volodymyra Lytvyna a Regióny Ukrajiny expremiéra Viktora Janukovyča. Oba tieto subjekty teraz hlasovali proti vláde s inými skupinami, v minulosti podporujúcimi prezidenta Kučmu, ako aj s komunistami. Pre Juščenkovcov je však zvlášť trpké, že za nedôveru sa vyslovili aj poslanci z bloku bývalej spojenkyne hlavy štátu expremiérky Julije Tymošenkovej. Tí však premiéra nepodporili ani pri schválení pred štyrmi mesiacmi pre nesúhlas s tým, že prezident predtým odvolal z čela vlády ich šéfku po siedmich mesiacoch vo funkcii. Kritika plynovej dohody Hlavnou zámienkou hlasovania proti vláde bola nespokojnosť opozície a najmä bývalej ,,plynovej princeznej“ Tymošenkovej s dohodou Naftogazu Ukrajiny s Gazpromom a sprotredkovateľom RosUkrEnergo o dodávkach a tranzite ruského i stredoázijského plynu. Cenový kompromis na začiatku roka ukončil plynovú vojnu oboch krajín, vyvolanú ruskou stranou ignorovaním platných zmluvných dokumentov. Niekoľkodňové odstavenie dodávok plynu pre Ukrajinu čiastočne pocítili aj iní európski odberatelia vrátane Slovenska. Podľa jedného dodatku k pôvodnej dlhodobej dohode do roku 2013 mala totiž Ukrajina dostávať ruský plyn za jeho tranzit cez svoje územie do Európy iba po 50 dolárov za tisíc kubíkov až do roku 2009. Gazprom však trval na okamžitom drastickom zvýšení na 230 dolárov od tohto roka. Vyvolávalo to podozrenie, že ide o finančný nátlak pred voľbami na Ukrajine. Napokon sa dohodli na neprehľadnej kombinácii, že Gazprom bude predávať RosUkrEnergo svoj plyn za požadovaných 230 dolárov a sprotredkovateľ dodá palivo Naftogazu Ukrajiny len po 95 dolárov vďaka oveľa väčšiemu množstvu lacného stredoázijského plynu. Zapojenie pochybného sprostredkovateľa so sídlom vo Švajčiarsku, kontrolovaného Gazpromom a rakúskou Reiffeisen Investment (zastupujúcou neznámych vlastníkov), bolo však zrejme hlavným dôvodom na vyvolanie plynovej vojny. Energetika tradične patrí na východe Európy medzi najviac skorumpované sféry. Takže ukrajinská opozícia predsa len mala dôvody na kritiku podozrivej plynovej transakcie. A podporili ju aj veľké podniky na ruskojazyčnom východe krajiny. Keď ústava nič neznamená Parlament však odhlasoval nedôveru vláde zjavným ignorovaním ústavy. Nielenže tento bod poslanci nezaradili predbežne do rokovacieho programu, ale ani ho vopred neiniciovala potrebná tretina poslancov (150), ako to predpisuje najvyšší zákon. Začali o tom hneď rokovať na návrh iba dvoch poslancov a predseda parlamentu Lytvyn ho napriek tomu pokojne zaradil. Za normálnych okolností by však o takomto bode mohli hlasovať iba v rozmedzí päť až desať dní po zaradení návrhu do programu. Ba čo viac, zodpovednosťou vlády s následným hlasovaním o nedôvere sa poslanci môžu zaoberať iba raz počas jedného polročného zasadania parlamentu. A oni o tom už neúspešne raz hlasovali v decembri v rámci tohto jesenno-zimného rokovania. Strach zo straty moci Nemožno sa teda čudovať ostrej kritike parlamentu zo strany prezidenta a vlády, aj keď miestami bola zbytočne hysterická. Vláda otvorene ignorovala rozhodnutie poslancov. Iné jej aj tak nič nezostávalo, keďže hlava štátu ju už nemôže odvolať a poveriť dočasným vykonávaním povinností. Juščenko navyše obvinil parlament z pokusu o destabilizáciu situácie pred voľbami a vyzval ho na zrušenie neústavného rozhodnutia. Nedošlo by však k tomu, ak by si vláda dokázala získať stabilnú podporu väčšiny poslancov a prezident zostavil vládu aj zo zástupcov ďalších subjektov. Spochybňovaním vstupu zmien ústavy do platnosti a hrozbou referenda však Juščenko sám ohrozuje hlavný zákon. Navrhovanie plebiscitu so spätnou účinnosťou ho z toho usvedčuje. Vyzerá to, akoby mal panický strach skôr zo straty absolutistickej moci, z čoho v minulosti obviňoval Kučmu. Pravda, vtedy bol ešte lídrom opozície. Prezidentovej Našej Ukrajine hrozí vo voľbách porážka a v prieskumoch je až za Stranou regiónov a Tymošenkovej blokom. Autor je publicista
