Niekto ho má, niekto ho vlastní. Pre nich zostal iba život na splátky. Kto to zmení? Kto sa ich práv zastane?
Na strane slabých v európskej tradícii vždy stála kultúra. A kde sú teraz jej tvorcovia? Prečo sa k tým mladým nepridajú?
Pretože sa už raz pridali. Vtedy v novembri. A uverili, že teraz už navždy na správnej strane. Jedinej. Dnes, keď sa tá „správna strana“ obnažila, cítia možno znechutenie, možno i hnev, možno i ľútosť. Ale nepočuť to.
Michal Havran sa na FB pýta svojich pravicových priateľov, prečo sa nedokážu nahlas dištancovať od politiky a politikov, ktorí zlyhali. Myslím si, že preto, lebo sa s nimi identifikovali. A priznať ich zlyhanie by bolo pre nich aj stratou sebaúcty. Majú to veľmi ťažké, ale rozumiem im. Pretože aj ja som to zažila. Po novembri 1989 som sama pred sebou musela priznať, že som stála na nesprávnej strane: proti neohrozeným papalášom som sa nebúrila verejne, nevedela som to. Nadávala som iba tak doma pri žehlení bielizne. A napriek tomu, že som od prvých dní novembra chodila na námestia, nedokázala som zanevrieť na svoj dovtedajší život, veď by som stratila sebaúctu
Bývalý sociológ Fedor Gál označil – nazdávam sa, že v podvedomej sebaobrane – požiadavky mladých za šibnuté. Spisovateľka Kapitáňová dnes na stránkach Sme hľadá racionálne zdôvodnenie, prečo nepodporuje antigorilie protesty. Veď jej je zo srdca protivné politické zneužívanie moci, klanový spôsob vládnutia mafií, ich smotánkové prezentovanie. Má pocit zodpovednosti, že volila politikov, ktorí si rozdeľovali teritóriá s korisťou ako predátori. Je jej trápne za bohorovné mlčanie pána Dzurindu, ktorý zo zahraničia iba odkáže, že tú kauzu treba veru vyšetriť a až príliš jej to pripomína súdruhov, čo rovnako odkazovali, že kauzu Národní třída vyšetriť veru treba.
Prečo je to tak?
Myslím si, že práve preto, lebo je ťažké zanevrieť na vlastnú minulosť a vymknúť sa z nej sebaklamom: to nie ja, to Oni!
Tí mladí na námestiach sú sami. Nemôžu sa, a ani by sa nemali spoliehať na zostarnutých vodcov minulých bitiek. November 1989 s ideálmi aj majetkom je im ukradnutý, ale ich život sa iba začína: je to ich revolta a majú na ňu právo. Bodaj by mala, bodaj by mali, úspech.
