(Ľubošovi Juríkovi)
Vari pred mesiacom,
v počasí spiacom
za oknom,
(rušil ho iba osamelý, zjavne neurotický strom),
čítam Tvoj mail,
vlastne ho slabikujem:
Mu-sí-me do-kon-čiť D i e-l o!
Naozaj
v ňom stálo, pamätám si to, viem:
Dielo!
S verzálou.
A vytrvalo: nastálo.
(Aj Tvoj románový Jakub Litera píše Dielo.)
Teda dopoviem –
hoci je mi, neviem prečo, akosi neveselo,
hoci som zrejme v cudzej, ukradnutej koži –
to, čo netušíš,
lebo Ťa zgniavil kríž:
Dielom si znova ožil.
(Celkovo 6 pozretí, 1 dnes)
