Posledné informácie z Biškeku sú ohromujúce. Voči bývalému prezidentovi Askarovi Akajevovi, jeho rodine a spolupracovníkom bolo iniciovaných celkom 102 trestných stíhaní. Ide o skutočné trestné činy, alebo len o princíp „víťaz berie všetko“? Nehľadiac na to, že táto otázka má v Strednej Ázii vopred stanovenú odpoveď, ide o bezprecedentnú situáciu. A to nielen v moderných dejinách Kirgizska. Pred rokom sa Kirgizskom prevalila „marcová revolúcia“, ktorá okrem toho, že vypudila z mocenských pozícií klan A. Akajeva, požadovala jeho potrestanie za jeho majetkový apetít na úkor vlastného štátu. Prakticky súbežne s útekom exprezidenta do Moskvy, kde si dodnes privyrába ako univerzitný profesor, bola vytvorená štátna komisia. Jej hlavným a jediným cieľom bolo vykonať súpis, čo to vlastne exprezident, jeho rodina a sieť spriaznených klanových firiem vlastní. Toto úsilie o poznanie majetkových pomerov sa preplietalo s iným všadeprítomným fenoménom moci. S bezbrehou korupciou. Komisia svoju úlohu splnila. Svoje poznatky, závery a hodnotenia odstúpila tam, kam treba. Prokuratúre, ministerstvu vnútra, tajnej službe a prezidentovi. Prezident Kurmanbek Bakijev, ktorého v auguste 2006 očakáva prvé výročie prezidentovania, sa po zoznámení so závermi pravdepodobne zľakol. Okamžite inicioval (tesne pred Veľkou nocou) mimoriadne koordinačné zasadanie predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní. Generálny prokurátor Kirgizska Kambaraly Kongantiev informoval, že na základe informácii komisie a vykonaných previerok bolo iniciovaných 102 trestných stíhaní a Kirgizsku bola spôsobená škoda vo výške viac ako pol miliardy somov (1 USD = 41,0563 somu /kurz k 18. 4. 2006) a 32,4 mil. USD. Vyšetrovateľom sa zatiaľ podarilo dostať späť do štátnej kasy 206,9 milióna somov, 160-tisíc eur a 480-tisíc amerických dolárov. Aj v Kirgizsku problém nadácií Podľa prvého námestníka generálneho prokurátora Džumali Makešova je klbko najviac zamotané v súvislosti s detským rehabilitačným komplexom Altyn-Balalyka, ktorého zriaďovateľom je nadácia Meerim. Keďže ide o súkromný majetok, nemôžu naň vyšetrovatelia zatiaľ siahnuť, ale už sa zmráka. Minister zdravotníctva Kirgizska Šajloobek Nijazov dal vyšetrovateľom k dispozícii dokumenty, podľa ktorých sa môžu dopátrať k podstate čistiacej schémy toku peňazí. Napríklad pri realizácii štátneho projektu Ochrana zdravia matiek a detí, ktorý financovala, na základe kirgizskej štátnej garancie Nemecká banka pre rekonštrukciu a rozvoj, bola časť financií nasmerovaná priamo do komplexu Altyn-Balalyka. Nehľadiac na to, že ministerstvo protestovalo a upozorňovalo, že ide o súkromný komplex. Len pre poriadok, financovanie bolo pozastavené až k 1. aprílu 2006. Pritom uznesenie postrevolučnej vlády Felixa Kulova už v júli 2005 takýto spôsob nakladania s peniazmi zakázalo. Nechal sa počuť aj šéf Služby národnej bezpečnosti Kirgizska Taštemir Ajtbaev: „Všetci veľmi dobre vedia, z akých zdrojov sa staval komplex. Nie je potrebné strkať hlavu do piesku…“ O čo ide Zo 102 spomenutých trestných vecí má 29 vzťah k nadácii Meerim. 17 prípadov sa týka blízkej rodiny prezidenta – súrodencov Askara a Majram, ktorým sa pripisuje škoda vo výške 6 mil. somov a 1 mil. USD. V šiestich prípadoch figuruje Nikolaj Tanijev a Adil Tojgonbajev. Ak expremiér N. Tanijev spôsobil škodu 65,7 mil. somov plus 200-tisíc USD, tak prezidentský zať A. Tojgonbajev mal väčšie oči. Vraj ide o 139,3 mil. somov a 17,5 mil. USD. Starší syn Ajdar Akajev je namočený v piatich stíhaniach. Výsledok jeho „práce“ je 85,9 mil. somov a 2 mil. dolárov. Sám prezident je zatiaľ obvinený v troch prípadoch s celkovou bilanciou 3 mil. somov a 8,5 mil. dikýriv. Keď máš moc, tak zatváraj V Strednej Ázii ide do tuhého. Samozrejme, ak hovoríme o geopolitickej dimenzii problému globálneho charakteru. Nehľadiac na geografickú vzdialenosť aj tam potrebujú podobne ako na Slovensku niekoho zavrieť, aby nezvreli vás. Ako vravieva vodič taxíka, staručkého žiguli v druhom hlavnom meste Kirgizska v Oši Ardyn Kurmajev: „Čas je najlepší lekár…“ Problém je len v jednom. V Strednej Ázii čas plynie akosi pomalšie. Kirgizsko nevynímajúc. Pritom Richard Vaucher, špeciálny predstaviteľ americkej ministerky zahraničných vecí C. Riceovej, ktorý pred pár dňami (po zverejnení výsledkov práce komisie) rokoval s prezidentom Kirgizska, po rozhovoroch informoval: „Venovali sme sa reforme súdnictva, ktoré napomôže zaistiť ekonomický rast a dokončiť politické zmeny…“ Dobré nie? Mr. Richard tému rozvinul: „Kirgizsko je stabilná krajina, ktorá má predpoklady rozkvetu a demokratického napredovania…“ Ako vravia znalci, vostok delo tonkoe! Autor je spolupracovník týždenníka Slovo
