Švejk pred sto rokmi tiahol na Belehrad, jeden slovenský politik pred asi desiatimi rokmi na Budapešť a teraz takmer celá „naša svojim národom verná“ Európa (zatiaľ len) kričí: na Brusel. Žeby osudová príťažlivosť písmena B? Skôr nedostatok tolerancie. Ak tomu celkom dobre nerozumiete, tak použijem výklad tohto cudzieho pojmu v slovenčine – znášanlivosť, trpezlivosť; povolená odchýlka od predpísanej vlastnosti alebo činnosti… Na začiatku Veľkej vojny došla cisárovi Nemcov trpezlivosť so svojimi bratrancami: cisárom Indie (ten bol zároveň aj kráľom Britov) a imperátorom Celej Rusi a všetci traja (ale aj ich spolupútnici) pre svoj dobrý vladársky pocit a najmä pre znovurozdelenie trhov hnali človečinu na jatky. V druhom prípade bola výzva „do tankoch“ vzhľadom aj na konverziu slovenského zbrojárstva našťastie vopred predurčená na neúspech. Ale dnes?…
Dnes znie takmer ako antický chór: na Brusel! (Veru anticky, aj dnešní antickí hrdinovia zo Syrizy vidia v Bruseli príčinu všetkej drámy, dokonca tragédie.) Brusel môže za všetko! Predovšetkým za všetko zlé. Ale aj za naše omyly a neúspechy. Často si myslím, že stačí povedať: veď to povedali v Bruseli a bude nám odpustené…
Ale! Kto alebo čo je Brusel? Nie sme to náhodou my všetci skoro tridsiati členovia spolku zvaného Európska únia? Samozrejme, že sme to my. Nie je to niečo imaginárne, resp. nie je to nejaký anonymný úradník v Bruseli, ani nejaký známy europoslanec odtrhnutý (vraj) od života svojich voličov. Brusel je (vo výsledku) konkrétna politika každej jednej členskej krajiny. Pokiaľ viem, rozhodnutia EÚ sa prijímajú konsenzom. Ak nadávame na poľnohospodársku politiku únie, hrešme aj na našich vyjednávačov. Ak sa väčšine národa nepáčia protiruské sankcie, pýtajme sa, prečo naša vláda s nimi súhlasí (aj napriek tomu, že nesúhlasí)?! Ak si grécka vláda bráni a chráni záujmy svojich občanov – chce perspektívne riešenia, nie prehlbovanie ich biedy a zvyšovanie ziskov veriteľov, tak od nej nežiadajme (ani my Slovensko), aby si plnila domáce úlohy v podobe pokorného odchodu na finančný bitúnok svetového kapitálu. A tak ďalej a tak podobne.
Nezabúdajme, že Brusel je ešte jeden. NATO – aj jeho velenie sídli v belgickom meste Brusel. Na tomto mieste a v tomto čase len jedna teoretická otázka. Stotožňuje sa naša vláda s tvrdením, že hlavným nepriateľom je Rusko? Ak nie, ako presadzuje naše predstavy vo vedení NATO a ako koriguje jeho konkrétnu obrannú (a či skôr útočnú) politiku? Počul som, že NATO je demokratické obranné spojenectvo suverénnych štátov…
Brusel sme my. Výsledok, do akej jeho výkonnej miery odzrkadľuje ciele, ktoré ctíme aj my, je tiež naša zásluha. Dnešným negatívnym hitom Bruselu je otázka migrácie (slovensky povedanô – nechceme mohamedánov v našom kresťanskom raji). Migrantov nechceme!, Slovensko Slovákom! Prečo? Neprispôsobia sa našej výnimočnej kultúre! A my predsa veľmi dobre vieme, že multikulturalizmus je mŕtvy. Mnohí netušíme, čo multikulturalizmus je, ale… určite je to niečo nenašské a my cudzie nechceme, svoje si nedáme! A čo je naše? Korupcia „prevádzkovaná“ slovenskými podnikateľmi? Ožobračovanie Slovače medzinárodnými finančnými inštitúciami v našich atlantických kresťanských rukách? Bytostne nesúhlasím so „slovenskými“ tvrdeniami: „Našu civilizáciu založenú na kresťanských základoch považujeme za najlepší priestor pre život.“ (Chudáci miliardy Číňanov a Indov! Nemôžu žiť v najlepšom priestore pre život.) Ale naša civilizácia nie je ostrov vo vzduchoprázdne. Civilizácia je globálna, vzájomne prepojená. Civilizačný výsledok je aj hinduizmus, budhizmus, islam. Dokonca aj nenáboženský systém myslenia Číny a humanizmus dneška. Náboženská viera nemôže byť, ani nie je všeliek. A ak „Európu a Slovensko ohrozujú politici, aktivisti a intelektuáli, ktorí si neuvedomujú, že masový prílev prevažne moslimských prisťahovalcov Európa nemôže ekonomicky ani demograficky zvládnuť“, tak koho je to chyba? Kto spôsobil masový príliv prevažne moslimských prisťahovalcov? Nie náhodou naša kresťanská civilizácia a jej najlepší synovia?! Vrcholom nepochopenia v lepšom prípade, avšak skôr neprípustným zámerom je vyhlasovanie, že „odmietame (…) pokrytecké rady euroelít (…) (so) škodlivou ideológiou multikulturalizmu… “.
Ach ten multikulturailzmus, nástroj priam diabla! Aké môže nadobúdať formy, aký je to chameleón, som sa presvedčil u našich južných susedov. Redaktorka Eva Fabiánová v týždenníku Slovákov v Maďarsku „Ľudové noviny“ okrem iného napísala: Bezočivé opovrhnutie národnosťami (…) Aj tak by sme mohli nazvať kampaň okolo migrantov v Maďarsku. Všetko sa to začalo výrokom premiéra, že Maďarsko nie je multikultúrna krajina. Éra multikulturalizmu sa vraj končí a Maďarsko by malo byť za každú cenu ušetrené jeho následkov, vyhlásil Viktor Orbán. Sama neviem, čo tu potom hľadáme. Už roky rokúce počúvame, ako naša – národnostná – kultúra a bytie samotné prispieva k hodnotám našej krajiny. Že vďaka nám a našej multikulturalite štát prospieva. A keď sa na to pozeráme z historického zorného uhla, pred 300 rokmi aj naši predkovia boli migranti. Hoci sa presúvali v rámci tej istej krajiny, predsa neostali na svojich „zadkoch“ v severných častiach Uhorska. Súčasný postoj maďarskej vlády a jej premiéra beriem teda ako bezočivé opovrhnutie národnosťami. Nasvedčuje tomu aj jeho výrok na pôde Európskeho parlamentu, kde vyhlásil, že by bol rád, keby Európa ostala Európanom a Maďarsko Maďarom.
Stále trváme na téze Európa (a najlepšie celý svet) kresťanským Európanom (a ich zámorským bratom) a Slovensko Slovákom?
Úvodné foto: PETER KRÁKORNÍK
