Na bilbordy s nimi!

Prvých deväťdesiat ľudí vidí, že nebudú žiadne švajčiarske dôchodky. A Ľudovít Kaník sa čuduje: vraj s tým nikto nepočítal.

V Pravde čítam: „… ukázalo sa, že druhý pilier bol mačka vo vreci. Realita je horšia ako zlá.“  Áno, ten slávny druhý pilier. Kaník s Miklošom a Brockom, po Kaníkovi Radičová boli pri tom, keď sa zavádzal. Tomanová tiež, ale vyhlásená za totálne hlúpu, lebo upozorňovala na to, čo sa teraz stalo. Dôvodom neúspechu je vraj neprimeraná 30 percentná marža poisťovní. („Kritizujú ju aj tí, čo sa zastávali 70-percentných úrokov i s poplatkami v prípade nebankových firiem, na ktorých zbohatol súčasný prezident Andrej Kiska. Z verdiktov súdov pri jeho pôžičkách navyše vyplynulo, že každá zmluva bola v rozpore so zákonom,“ píše komentátor Pravdy.)

Spomínate si? Ale aká to bola radosť: máme poldruha milióna sporiteľov! Budúcich milionárov, lebo si vedia sporiť na svoj dôchodok, starajú sa o svoju budúcnosť! Aké tam rozprávkové tri groše, keď jeden splácaš, z druhého žiješ a tretí odkladáš. Sebecky treba myslieť na seba, tu a teraz! Prečo by sme sa mali skladať na nejakých dôchodcov?! Prejedli by naše!

Ivan Špáni včera v komentári Pravdy: „Solidarita by však mala byť medzigeneračná, teda s dôchodcami by mali byť solidárni tí, čo pracujú, tak ako boli solidárni dnešní dôchodcovia. Najmä preto, že súčasní dôchodcovia si starobu poistili odvádzaním značne vyššieho poistného ako do prvého piliera odvádza dnešná pracujúca generácia, nehovoriac o daniach z príjmu, ktoré obetovali dnešní dôchodcovia na ekonomické reformy daňami 25, 35 až 44 percentnými, no pri plodoch reformy už nie sú. Dnešní dôchodcovia tak už odviedli do poistného systému viac ako z neho dostanú naspäť, aj keby mali poberať dôchodok tridsať rokov. Teda dôchodcov neživia súčasní mladí pracujúci, dôchodcovia si na svoje dôchodky už poistné zaplatili v plnej výške.“

Ale spomeňme si na reči propagandistov, ktorých plodom bola vysoká účasť v druhom pilieri. Ukázala, že ľudia sa dajú veľmi ľahko (a ešte aj za vlastné peniaze!) obalamutiť. Bola to čistá politická reklama a stala sa z nej politická zbraň. Dzurindova vláda si na propagovanie tej „dôchodkovej reformy“ vzala milión eur pôžičku od Svetovej banky – takže, milí budúci dôchodcovia, nesťažujte sa, vy ste sa pekne na tie reklamy o švajčiarskych dôchodkoch skladali. (Áno, DSS si za vaše peniaze kúpili obľúbené tváre a vycapili ich na bilbordy – a vy ste im verili. Zabudli ste, že sú to dobrí herci…). Zaznievali aj varovné hlasy – Slovo bolo jednou z mála takýchto platforiem, mimovládna organizácia Priatelia zeme vydala brožúrku – ale ako mohol mravec bojovať zo slonom? Ivan Špáni by mohol určite nájsť všetky komentáre a všetkých propagandistov vo všetkých médiách – len aby sa nezabudlo, že píšu stále, ale teraz očakávam, že vinníkom za nevydarenú „reformu“ bude – ako vždy – „lebo Fico“. Kaníkov komplic Frešo sa už ozval …tu, určite nie je jediný a nebude posledný. Tak ich len dobre počúvajte…

Ivety Radičovej ako ministerky práce a sociálnych vecí som sa vtedy, pri jej zavádzaní, v Klube Nového slova opýtala:

„Ponovembrové elity sa zaprisahali, že už nikdy žiaden experiment. Vy sa teraz chystáte urobiť najväčší experiment od čias Bismarcka, viete, ako ten experiment dopadol v Chile?“ (niekde je možno z toho klubu aj zápis). Och, ako ma „poučila“ (teda sprdla), ako tomu nerozumiem!

No, a tak je to so všetkým – napokon si každý Pilát umyje ruky.   

Z ARCHÍVU SLOVA:

„Každý, kto mu nedobrovoľne zverí svoju penziu, ponesie riziko, že dožije v chudobe, i keby bol celý život odvádzal príspevky z celkom slušného platu. Súkromné penzie sú lístkom do starobnej lotérie. Penzijné spoločnosti si, samozrejme, za svoje služby vyžiadajú šťavnaté sústo zisku, ktoré ukroja z usporených peňazí. A to už ani nehovoríme o nákladoch na administratívu. Skúsenosti z Čile a Veľkej Británie dokazujú, že tieto náklady sú rádovo desaťnásobne vyššie ako v štátnom systéme. V prípade Spojeného kráľovstva pohlcujú dokonca takmer polovicu peňazí vkladateľov!“
Michal Polák: Ako sa nedožiť pokojnej staroby, 5. 6. 2002

(V Čile – pozn. red)  … odvádzajú príspevky do systému v skutočnosti menej ako dve tretiny pracujúcich. Štyridsaťdva percent neprispieva vôbec a ďalších asi dvadsať iba občas. Prečo? Lebo vzhľadom na ekonomické „úspechy“ Čile nemajú dosť peňazí na to, aby mohli ešte aj sporiť. Reči o priemernom 50-percentnom zvýšení dôchodkov sa hovoria – a chlieb sa je. V tomto prípade doslova – minimálna penzia, ktorú im štát ešte garantuje, postačí na peceň chleba a šálku kávy denne.
Michal Polák: Čo komu dochádza o dôchodkoch, 31. 7. 2002

„Aká bude cena, ktorú za reformu zaplatíme? Vysoká…! Pracujúci, ktorí sa zapoja do zreformovaného systému, budú prispievať už na svoje osobné účty. Vo fonde, z ktorého sa vyplácajú dôchodky súčasným dôchodcom, tak vznikne schodok. O týchto ľudí, teda o dôchodcov, ktorí sú poistení ešte podľa starého systému, sa však treba počas obdobia prechodu na nový postarať. Na to treba nové peniaze. Vyčíslené finančne – prechod na nový systém bude stáť prinajmenšom 600 mld. Sk. Kde vziať toľko peňazí? Niečo požičia Svetová banka (spolu s Medzinárodným menovým fondom podobnú reformu horlivo presadzuje v mnohých iných krajinách), niečo pokryjú peniaze z predaja Slovenského plynárenského priemyslu, na získanie ďalších bude potrebná ďalšia privatizácia štátnych podnikov.“
Ivan Lesay: Koniec rozprávky O troch grošoch, 26. 10. 2004

„Iba stručne si pripomeňme, že terajší model je neudržateľný najmä preto, lebo nerieši hlavné ekonomické (finančné) ťažkosti dôchodkového systému. Hrozivý dôkaz priniesol samotný Mikuláš Dzurinda. Ak je pravda, že za tri roky si v tzv. druhom pilieri našetrili ľudia v priemere len 28-tisíc korún, tak mesačne to vychádza na necelých 800 korún!!! Preboha, to je čo za dôchodok, pričom nie je jasné, či ide už o „čisté“ peniaze, alebo vložené, z ktorých navyše treba odrátať poplatky? Navyše, ak je toto priemerný údaj, tak je jasné (podľa krivky rozloženia príjmových skupín v spoločnosti), že asi dve tretiny sporiteľov musia byť pod priemerom (možno to v tomto prípade bude trochu menej, ak pripustíme, že medzi sporiteľmi nie sú ľudia s najnižšími príjmami, resp. bez príjmov). V takom prípade kapitalizačný pilier vytvára rozsiahlu skupinu ľudí, ktorí budú mať v čase odchodu do penzie také nízke dôchodky, že z nich nebudú schopní vyžiť.“
Jakub Topol: Dôchodky: marketing SDKÚ, 5. 10. 2007

„Pripomeňme si najskôr, že hlavným heslom demagogickej propagačnej kampane rezortu práce a sociálnych vecí na čele s Ľudovítom Kaníkom bol „lepší dôchodok“. Heslo malo vyjadrovať, že tí, ktorí „vstúpia“ do tzv. druhého piliera, budú mať lepší dôchodok, ako by mali, keby ostali len v tzv. prvom pilieri. Z tohto princípu potom vychádzali aj reklamné kampane všetkých dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré sa predháňali v lákaní ľudí na to, že im sľubovali rozprávkovú penziu, za ktorú si budú užívať tak, ako si neužívali počas celého aktívneho života. Najviac z toho vytŕčal prísľub „švajčiarskeho dôchodku“, ktorý bol takým zjavným podvodom, že ho po čase zakázal aj Úrad pre finančný trh (ÚFT).“

Jakub Topol: SME: Sľuby o dôchodkoch sú demagógia, 2. 5. 2008

U SUSEDOV:

„Peniaze, ktoré ľudia do fondov už poslali, dostanú naspäť a budú sa môcť sami rozhodnúť, čo s nimi urobia.“
Česká vláda zrušila druhý dôchodkový pilier, zanikne v roku 2016 , 12. 11. 2014

„Poľsko začne od februára v podstate rozkladať tamojší druhý dôchodkový pilier, ktorý vznikol ešte v roku 1999. Trinásť dôchodkových spoločností musí do poľskej Sociálnej poisťovne spolu presunúť viac ako 160 miliárd zlotých (38 miliárd eur).“
Poľská vláda musí znížiť dlh, presúva miliardy z II. piliera, 9. 1. 2014

S problémami dôchodkového systému bojujú aj ďalšie krajiny v CEE, avšak inými cestami. Poľský premiér Donald Tusk včera oznámil, že krajina vydá dlhodobé dlhopisy, ktorými bude súkromným penzijným fondom kompenzovať dočasný odtok príspevku niektorých zamestnancov v prospech štátu. Konkrétny návrh chce predstaviť budúci týždeň. Litva obmedzila výšku príspevkov do súkromných fondov vlani, Estónsko oznámilo zmrazenie príspevkov do penzijných fondov s platnosťou do konca tohto roku v apríli 2009 a obnoví sa v januári budúceho roka. V Bulharsku súkromné dôchodkové fondy poskytnú pod štátnu kontrolu 20% z investovaných aktív na krytie výplat dôchodkov do roku 2014 v záujme brzdenia prohlbujúceho sa deficitu. To znamená približne 100 miliónov lev či 68 miliónov dolárov. Tamojšie fondy kryjú zhruba 100 tisíc zamestnancov určitých profesií, ktorí odchádzajú do dôchodku predčasne.
Maďarsko „znárodňuje“ súkromný dôchodkový pilier , 26. 11. 2010

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter