Mystifikácie o zadlženosti

Zahraničné zadlženie Slovenska sa stalo jednou z hlavných tém opozície v predvolebnej kampani, pričom jej pri tom výrazne asistovali aj médiá. Napríklad istý bulvárny denník opísal problematiku zadlženosti Slovenska veľmi dramaticky a dikciou veľmi nekvalifikovane, takže v mnohom veľmi chybne. To, že to v predvolebnom období robila obdobne, a dokonca ešte šokujúcejšie aj strana TOP 09 v Česku, nijako neospravedlňuje. Aj u nás išlo o strašenie v rámci predvolebnej kampane. To je však zradné, pretože je klamlivé, a tak vrhá zlé svetlo na ktorúkoľvek vládu SR. Týka sa každej z minulých i budúcich vlád, a to bez ohľadu na politické zafarbenie. Tak ako aj v iných oblastiach treba problematiku analyzovať za každých okolností objektívne. Už titulok článku – Každý Slovák dlhuje 9 609 eur – je zavádzajúci, rovnako ako údaj, že to vraj predstavuje 12 095 dolárov na jedného občana SR. Podľa môjho prepočtu je to 12 040 dolárov. Zahraničný dlh vlády SR z nich navyše predstavoval len 2 067 dolárov. Zvyšok, teda 9 973 dolárov, sú zahraničné dlhy iných inštitúcií. Konkrétne dlh Národnej banky Slovenska, ktorá je samostatnou a nezávislou inštitúciou, komerčných bánk, ktoré sú všetky zahraničné, čiže dlhujú vlastne sami sebe, teda zahraničiu, a dlh podnikových subjektov, z ktorých je väčšina tiež zahraničných. Pritom za ich priame investície, čiže investovaný zahraničný kapitál, ktorý má na Slovensku podobu ich majetku, predsa občania SR neručia. A ani teoreticky nikomu nedlhujú, takže nemajú povinnosť „platiť“. Okrem toho treba uviesť, že Slovensko má nielen dlhy, ale aj zahraničné aktíva. Tých bolo v roku 2008 okolo 40 miliárd dolárov, takže čistá zahraničná zadlženosť (dlžnícka pozícia) predstavovala 12,5 miliardy dolárov (približne 2 300 dolárov na občana). Tvrdenia nemenovaného denníka, že každý Slovák dlhuje „vinou štátu“ 9 609 eur, sú preto zo štyroch pätín klamlivé. „Vinou štátu“, teda v zodpovednosti vlády SR, bol len rast jej zahraničného dlhu, a nie celý dlh. Celkový dlh v rokoch 2007 až 2009 skutočne vzrástol oproti roku 2006 takmer o 100 percent. Z toho však dlh vlády SR iba o 50 percent. Aj to je rýchly rast, a možno ho hodnotiť kriticky, ale treba uvádzať objektívne čísla. A poznať a uviesť aj súvislosti. Na porovnanie: v rokoch druhej Dzurindovej vlády vzrástol celkový zahraničný dlh SR v roku 2006 oproti roku 2003 o 78 percent a dlh vlády dokonca o 79 percent. A to sa ešte zďaleka nezačala svetová ekonomická kríza. Autor je ekonóm a čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku

(Celkovo 6 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter