(úryvok) Myslím, že čistý, celkom čistý vzduch / po studniach pitná voda pre kone, pre hoviadka tak jak pre ľudí / živá zem dýchajúca v krtkoch, pandravách a zrne, v straviteľnosti chlebovín a plodov Zelovocu / a v neposlednom rade pre pokoj prachu jeho, nás a kadekoho vôbec… Napríklad fuksie, fuksie v oblokoch, čo nepovädnú zrazu / nekrsteného mlieka nadostač, noviny bez strachu a noci v starostiach / len o to, či sa, chalan, z kina vráti pred polnocou, veď zasa, mamľas jeden, nechal doma kľúče / búrlivé navečery, to som teda za, navečer búrlivý toť na Tehelnom poli / keď ide o našich a body ligové A keby nebolo to všetko primnoho a príliš / dovoľte na spomienku, na malú spomienočku, ako na slovíčko / nedeľnú rozpomienku: mladý Američan s počernou filozofkou, musela byť z Kuby / v oválnom ráme našich? Juj, či bolo kriku / lebo sa ča-ča kdekomu, ba všetkým hrozne pozdávala… A keby sa i toto zdalo celkom samozrejmé / keby aj všetko bolo celkom samozrejmé, zástavy na oslavu Mesiacov a Týždňov / československo-sovietskeho priateľstva necháme na stožiaroch / na domoch, na balkónoch, na lojálnych oknách k návšteve hoc aj prezidenta z USA / tu ho neodbachnú, to teda môže si byť jeho pani istá / lebo mu predsedova dcérka musí predniesť báseň a splietlo by sa, chúďa / a napokon aj prečo? A keby sa aj toto dalo prijať len tak: čo je na tom? To by bol, myslím, mier. (Namiesto stĺpčeka ku Dňu oslobodenia Ti posielam úryvok z básne, ktorá ma dojala ako štrnásťročného fagana a plačem aj po dvadsiatich rokoch, keď ju prepisujem. Myslíš, že toto, navôkol nás, je mier? jt)
