Musíme budovať multikultúrnosť

Už len niekoľko týždňov nás delí od podpísania prístupovej zmluvy s Európskou úniou v Aténach – v kolíske európskej civilizácie. Práve Atény zostávajú pre súčasných Európanov miestom zrodu myšlienky demokracie a rovnosti ľudí. Grécke olympijské hry zasa zostávajú symbolom tolerancie, chápanej ako jednota v rôznosti. Táto hodnota sa čoraz väčšmi stáva jednou zo základných hodnôt moderného európanstva, keď sa každý z nás už niekedy v živote ocitol v situácii, že bol v menšine. Byť v menšine sa stáva prirodzenou skúsenosťou súčasného človeka. Poslanie organizácií zasadzujúcich sa za ochranu ľudských práv, medzi ktoré patrí aj iniciatíva Ľudia proti rasizmu, vidím v tom, že pomáhajú ľuďom uvedomiť si, že sa kedykoľvek môžu ocitnúť v podobnej pozícii. Práve preto sa každým prejavom nerešpektovania menšinového názoru či spôsobu života vystavujeme riziku, že za iných okolností sa staneme obeťami netolerancie či otvoreného rasizmu aj my. Súčasťou antickej tradície i moderného európanstva zostáva aj schopnosť komunikácie s inými kultúrami. Rozšírenie EÚ bude preto nielen skúškou schopnosti „starých“ členov únie prijať medzi seba obyvateľov krajín strednej a východnej Európy, ale aj testom schopnosti „nových Európanov“ rozvíjať myšlienku jednoty v rôznosti. Dnes azda už nik nepochybuje o tom, že do Európy patria kresťania i moslimovia z bývalej Juhoslávie, hoci po stáročia existencie Osmanskej ríše za nich považovaní neboli. Úlohou nášho európanstva je nezabudnúť, že do Európy patria aj Ukrajinci, Bielorusi, Rusi či Turci. Novou výzvou pre nás sa stane aj schopnosť prijímať utečencov z rozličných kontinentov. Namiesto tranzitnej krajiny sa staneme krajinou cieľovou. Riešením je budovanie Európy otvorenej, tolerantnej a multikultúrnej, ktorá bude schopná nových prisťahovalcov integrovať. Bez ohľadu na to, že táto cesta je komplikovanejšia a nepozná jednoduché a okamžité odpovede na neraz pálčivé otázky.