Nie je to tak dávno, čo sme dúfali, že s pádom Berlínskeho múru ľudstvo nastúpi na cestu zjednocovania a povie rezolútne nie rozdeľujúcim bariéram. V súčasnosti však môže myšlienku mierového spolunažívania nenávratne odsúdiť na neúspech ustavičný strach pred teroristami resp. imigrantmi. K zamysleniu provokujú najnovšie pokusy USA o zaistenie bezpečnosti v Bagdade jeho rozdelením na zóny. To nevyhnutne pripomína historické paralely. Vztýčením ďalšej prekážky medzi národy sa len posilňuje napätie a nedorozumenia. Väčšinou ide o unilaterálne rozhodnutie marginalizovať svojho suseda. V roku 2002 izraelská vláda nariadila výstavbu tzv. ochranného múru medzi západným brehom Jordánu a Izraelom. Táto bariéra pozostáva zo zákopov, ostnatých drôtov, elektrických plotov a v mestskom prostredí z osemmetrového betónového múru. Oficiálne má zabraňovať prenikaniu palestínskych teroristov do Izraela. Trasa múru však nezodpovedá hraniciam z roku 1949. To znamená, že po skončení výstavby bude asi desať percent územia západného brehu de facto anektovaných Izraelom. Výstavba múru, ktorý by mal mať okolo 650 kilometrov, pokračuje aj napriek odsúdeniu Medzinárodným súdnym dvorom v júli 2004. Navzdory pravidelným protestom Palestínčanov či medzinárodných mierových organizácií, proti ktorým Izrael tvrdo zasahuje. Je otázne, ako a či môže podobná konštrukcia prispieť k mierovému spolunažívaniu, čo je jedným z jej deklarovaných cieľov izraelských politických predstaviteľov. Múrom proti prisťahovalcom Negatívne reakcie vyvoláva u obyvateľov Mexika i celej Latinskej Ameriky aj plán G. Busha zabrániť prílevu ilegálnych imigrantov do USA. Asi sedemdesiatpäť percent z týchto prisťahovalcov pochádza práve zo spomínaného regiónu. Napriek dlhodobo dobrým vzťahom s mexickou vládou a vzájomným dohodám o voľnom obchode uštedril prezident Bush svojmu mexickému kolegovi ranu pod pás – v októbri 2006 podpísal protiimigračný zákon, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie o výstavbe vyše sedemtisíc kilometrov dlhého múru pozdĺž južnej hranice USA. Odsúdenie tohto projektu Organizáciou amerických štátov a mexickou vládou na seba nedalo dlho čakať. Náklady na jeho výstavbu sa odhadujú na osem miliárd dolárov, takže plnú podporu nenachádza ani v USA. Mnohí Mexičania sa pod vplyvom radikalizujúcej vlny v Latinskej Amerike zase spytujú, aké výhody im prináša úslužnosť severnému susedovi. Navyše múr pravdepodobne nezníži počet zúfalcov snažiacich sa o lepší život v USA. Dá sa, naopak, predpokladať nárast počtu tých, ktorí pri pokusoch dostať sa do USA prídu o život. Hranica štyritisíc mŕtvych prekročená po spustení operácie Strážca, ktorá zvyšovala pohraničnú ochranu v roku 1994, sa bude rýchlo posúvať. Bagdad ako Berlín V súčasnosti sa však do popredia dostala nemenej kontroverzná otázka separačných múrov v Bagdade. Okrem ďalších lokalít hlavného mesta Iraku ide najmä o prevažne sunnitskú štvrť Adhamijah. Výstavba betónového múru vysokého 3,5 metra a dlhého päť kilometrov, ktorý je súčasťou novej bezpečnostnej stratégie v Iraku, sa začala desiateho apríla 2007. Podľa oficiálneho stanoviska USA má ochrániť sunnitskú enklávu pred šiítskymi snahami o jej vytlačenie, ale aj šiítov pred útokmi sunnitov. V skutočnosti sa však táto štvrť dostane do úplnej izolácie, vstup i výstup bude možný len cez pár prísne strážených kontrolných stanovíšť. Aj keď miestni umelci sa už podujali múr skrášliť nádhernými maľbami, jeho stavba vyvoláva mohutné rozhorčenie. Predseda vlády Núrí al-Malik, inak veľký priaznivec prítomnosti amerických vojsk v Iraku, ho podľa agentúry AFP prirovnal k niekdajšiemu Berlínskemu múru, keď povedal: „Obávam sa že, tento múr vyvolá reakcie, ktoré nám pripomenú iné múry.“ V záujme moslimov v Iraku nie je ešte viac sa rozdeľovať, ale, naopak, pokúšať sa o opätovné zjednotenie. Múr je len jedna z ďalších umelo vytvorených príčin, ktoré vytvárajú napätie a rozdiely medzi komunitami. Pritom v časoch pred vojnou, ani počas diktatúry Saddáma Husajna, podobné napätie medzi obyčajnými Iračanmi neexistovalo. Ďalšie delenie ľudí podľa konfesionálneho princípu môže mať vážne dopady na celý región. A USA budovaním múru dokazujú buď úplné nepochopenie situácie, alebo svoj pravý zámer – oslabiť jednotu Iraku. V arabskom svete je jedinou cestou k mieru cesta zjednotenia. Libanonské komunity to pochopili už roku 1840, keď moslimovia, drúzi aj kresťania spečatili svoj spoločný osud zmluvou. Mier na ich území, hoci vždy krehký, narúšali len vonkajšie vplyvy – regionálne mocnosti alebo palestínski utečenci. Súčasný trend budovania múrov a bariér môže spôsobiť, že národy si namiesto hľadania vzájomného porozumenia zvolia ako jednoduchšiu cestu separáciu. A v takom prípade neobnoví možnosť konštruktívneho dialógu a komunikácie ani toľko oslavovaný globálny svetový systém. Autorka je publicistka
