Všetci sme otrasení tragédiou, ku ktorej došlo 11. septembra, ale nesmieme zabúdať ani na ostatné tragédie. Každý deň umiera 11 000 ľudí na AIDS, hoci ho už čiastočne možno liečiť, každý deň hynie 8000 ľudí na choroby, ktoré dnes v bohatom svete neexistujú a možno im predísť vakcináciou, každý deň zomiera v Afrike 8000 ľudí na maláriu, hoci by na jej vyliečenie stačila jedna tabletka. Tá sa však k miliónom ľudí nedostáva.
Keď naša komisia zrátala tieto fakty, uvedomili sme si, že svet sa len prizerá tomu, ako ročne umiera šestnásť miliónov osôb na liečiteľné choroby pre to, že chýbajú najminimálnejšie zdravotné služby. To je jedna z najhorších stránok nášho globalizačného procesu.
Len desatina normy
Nepotrebujeme mať štartovacie rampy na to, aby sme očkovali dieťa proti osýpkam, alebo aby sme zaručili človeku trpiacemu na maláriu nevyhnutnú dávku liekov. S našou technológiou by sme mohli ročne zachrániť milióny životov, keby sme o to stáli. Ako ekonóm viem, že Afrika a iné chudobné miesta na svete nemôžu dosiahnuť pokrok, pokiaľ tam zomierajú milióny detí a dospelí sú infikovaní vražednými vírusmi, ako je HIV. Len jeden Afričan z tisícov, ktorí trpia na túto chorobu, pritom dostáva terapiu porovnateľnú s tým, čo je dostupné v Európe.
Spojené štáty, ako najbohatšia krajina na svete, sklamala v otázke solidarity. Táto technologicky najrozvinutejšia a najmocnejšia krajina robí pre chudobných vo svete najmenej, keď to posudzujeme podľa podielu vynaloženého z jej štátneho bohatstva. Pred mnohými rokmi vznikla vo svete norma, že bohaté štáty by mali poskytnúť 0,7 % svojho HDP na pomoc chudobným. Bohaté krajiny majú príjem 25 triliónov dolárov. Keby sme skutočne tých 0,7 percenta poskytli, znamenalo by to ročne pomoc vo výške 175 miliárd dolárov, čím by sme veľmi jednoducho riešili problémy zdravia, všeobecného vzdelania, ochrany životného prostredia, výskumu v oblasti poľnohospodárstva a pod. Spojené štáty poskytujú len desatinu medzinárodnej normy, no keby ju dodržiavali, bolo by na riešenie problémov svetovej chudoby o 60 miliárd dolárov viac ako dnes.
Vojna proti chorobám
Mýlime sa, ak si myslíme, že sa nám podarí vyriešiť problémy terorizmu a ďalšie nepriaznivé javy, zatiaľ čo milióny ľudí umierajú zbytočne na strašné, no vyliečiteľné choroby, čo podkopáva spoločnosť, morálku a poukazuje na nerovnosť v našom svete. Náš výbor sa pokúsil identifikovať niekoľko desiatok konkrétnych krokov, medzi ktoré patrí očkovanie, liečba HIV a mnohé ďalšie. Navrhli sme aj ako v tejto vojne proti chorobám postupovať. Je to vojna ako každá iná, preto potrebujeme logistiku, stratégiu atď. Rétorika, v ktorej sa hovorí, že chudobní si majú dať svoje záležitosti do poriadku sami, je bezohľadná. Darcovské štáty by mali poskytnúť 0,1 % kombinovaného HDP bohatých krajín, čo by predstavovalo asi 25 miliárd dolárov ročne. Z každých desiatich dolárov by sme teda dali mimo jeden cent, čo by zachránilo osem miliónov životov ročne. Ak budú bohaté štáty tento problém brať vážne, môžeme život postaviť na prvé miesto našich hodnôt.
Nebude mier, pokiaľ sa bohaté štáty neujmú iniciatívy v tejto akcii. Neverím, že sa globalizácia postará sama o seba, neverím, že môžeme ďalej akumulovať svoje bohatstvo a že svet bude pokračovať ďalej bez našej pomoci. Spojené štáty si tieto fakty neuvedomujú ani po 11. septembri. Zatiaľ som ešte nepočul nikoho v USA vysloviť obavy o zvyšok sveta, hoci naša krajina predstavuje 40 % hrubého produktu bohatých štátov. Svet nikdy v minulosti nebol taký bohatý a technologicky schopný riešiť svoje problémy. Máme možnosť zachrániť milióny životov ročne. Treba len, aby sme toto úsilie chceli vyvinúť.
