Motorizmus je mojou ťažkou vášňou Naše stretnutia, na ktorých s politikmi hovoríme o tom, akí sú, čo robia, keď sa nevenujú práci, pokračujú. Dnešným hosťom je poslanec Ing. Jirko Malchárek, muž so zaujímavým povolaním automobilového pretekára.
Máte české meno, odkiaľ pochádzate?
– Keď som mal päť rokov, prisťahovali sme sa s rodičmi z Moravy do Bratislavy. Tu som absolvoval všetky školy, tu sa cítim doma.
Ste automobilovým pretekárom. Mali ste už v detstve záľuby, ktoré predznamenali vaše dnešné športové zameranie?
– Pohľad na detstvo vnímam spätne, najmä cez svojho deväťročného syna. On je takou mojou zmenšenou kópiou. Ja som sa zamestnával väčšinou hrou s angličákmi, s autíčkami na diaľkové ovládanie. Zaujímalo a zamestnávalo ma všetko, čo malo kolesá.
Máte hektické povolanie i záľubu náročnú na čas – ste poslancom. Zostáva vám dosť času na syna?
– Môj syn už druhý rok preteká na motokárach. Nemám dosť času a cítim to ako istý problém. Ale keď už sme spolu, snažím sa, aby mu to dalo čo najviac, a o to intenzívnejšie sa mu venujem. Vytváram mu podmienky na to, aby cez týždeň mohol hrať tenis. Rád si zahrá na Play-Statione. Cez víkendy spolu trénujeme na súťažných motokárach.
Prezradíte nám niečo viac o svojej manželke? Čomu sa venuje?
– Manželka pochádza z Poľska. Vyštudovala tu medicínu, už niekoľko rokov je lekárkou na ružinovskom ARE. Venuje sa predovšetkým anestézii malých detí, to je jej srdcová záležitosť, ale jej pacientami sú, samozrejme, aj dospelí. Je to náročné povolanie. Ak ide o popáleniny, často odchádza za svojimi detskými pacientami aj cez víkendy, keď nemá službu, aby detičky pri preväzoch toľko netrpeli. Niektorí lekári si paradoxne zvykli na utrpenie detí, moja manželka je k ich bolesti stále nesmierne vnímavá. Som rád, že ani dnes ju bolesť iných nenecháva chladnou.
Odzrkadľuje sa skutočnosť, že ste príťažlivý muž s atraktívnym povolaním, navyše poslanec, v korešpondencii, ktorú dostávate? Píšu vám ctiteľky?
– Moja korešpondencia sa nedá zúžiť na listy od ctiteliek. Píšu mi muži, ženy, mladší, starší. Jednoducho tí, ktorých ten motoristický šport a to, čo robím, teda motoristické relácie v Twiste, či komentovanie Formuly 1, zaujíma.
Vy ste prepadli automobilovej vášni. Prepadli ste ešte niečomu inému?
– Milujem svoj život taký, aký je, taký, aký žijem, so všetkým, čo prináša. Myslím, že veľký priestor tam pre ďalšie záľuby ani neostáva. Som rád, že záľuba, ktorá ma absolútne napĺňa, sa stala aj mojou profesiou. Snažím sa tú športovú stránku rozšíriť aj o ďalšie rozmery. Mám na mysli svoje pôsobenie v parlamente, v športových a protidrogových nadáciách, to všetko vychádza z mojej záľuby. Možno som jednoduchý, ale to, čomu som sa začal venovať už v útlom veku, je dodnes mojou ťažkou vášňou. Nič iné si ma tak nedokázalo získať.
Keď máte všetkého vyše hlavy, kam sa utiahnete?
– Súvisí to s predchádzajúcou odpoveďou. Moji rodičia mi boli vždy veľkou oporou. Ale aj v mojom živote boli chvíle, keď mi bolo veľmi ťažko, keď som mal pocit, že ma nikto nepochopí, najmä v období puberty. Vtedy som sa uzatváral do seba, premýšľal som o svojej záľube, o svojej budúcnosti a utvrdzoval som sa v tom, že motoristický šport mi dodá sebadôveru a že mi pomôže prekonať všetky prekážky. Nebolo to vždy také jednoduché. Vôbec som to nemal také ľahké, ako sa to dnes prezentuje v médiách. Ale tým nechcem nikomu brať ilúzie, je to môj život. Dokážem sa zorientovať vo svojom vnútre a mám dosť síl, aby som prekonal prípadné problémy. Rozhodne nie som závislý na predstieraných priateľstvách, i keď tie skutočné si nesmierne vážim.
Súdiac podľa toho, ako sa vyvíja vaša profesná i športová kariéra, boli ste veľakrát postavený pred dôležité rozhodnutia. Neľutujete niektoré z nich?
– Rozhodnutia z minulosti využívam len ako určitú databázu pre súčasné a budúce rozhodnutia. Nech boli akékoľvek, spätne ich nechcem hodnotiť. V danom období mali svoj zmysel. Vtedy som ich považoval za správne, inak by som ich neurobil. Nič z toho, čo som vykonal, by som nechcel meniť, hoci netvrdím, že to malo vždy len pozitívny dopad.
Naše postoje, konanie, rozhodnutia, a vôbec to, akí sme, podľa istých názorov súvisí s tým, v akom znamení zverokruhu sme sa narodili… Stotožňujete sa s tým?
– Som narodený 28. júna v znamení Raka. Či sa tak prejavujem? Nemyslím si to. Ja som vždy uvažoval racionálne. Hoci som veriaci, veriaci vlastným spôsobom, nemám rád, pokiaľ si ľudia vieru pretransformujú za nástroj svojej moci a potom ju nejakým spôsobom vnútia ostatným, aby sa podľa nej chovali. Preto hovorím, že verím vlastným spôsobom. V tejto súvislosti sa aj na znamenia a horoskopy pozerám s nadhľadom. Možnože niektoré naše vlastnosti sú znamením ovplyvnené, ale rozhodne si nemyslím, že ak sa mi niečo nepodarí, ak mi niečo nevyjde podľa mojich predstáv, že na vine je osud. Naopak, verím tomu, že si za to zodpovedám sám tak, ako za celý svoj život.
Od hosťa tejto rubriky sme dostali v poradí už ôsmu kravatu. Vy, milí čitatelia, máte ešte stále možnosť tipnúť si, načo nám kravaty politikov budú. Najvtipnejšie odpovede uverejníme a jeden z vás dostane malý darček. Odpovede čakáme v redakcii do 31. 10. 2000.
zhovárala sa Kvetta Šafářová
