Ministrovo áno aj nie

Tri audity – finančný, personálny a odborný – na troch novozriadených vysokých školách: v Banskej Bystrici, Trenčíne a v Trnave potvrdili zlé chýry. Tieto univerzity stáli za dva roky takmer dvojnásobok toho, čo ostatné vysoké školy.

Minister školstva Milan Ftáčnik dodržal sľub daný počas práce Akreditačnej komisie vlády SR na odbornom audite troch novozriadených vysokých škôl – Akadémii umení v Banskej Bystrici, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Trenčianskej univerzity. Povedal vtedy, že nebude novinárov informovať o rozhodnutí, čo so školami ďalej skôr, ako to osobne prediskutuje s dotknutými stranami. Po fámach, ktoré sa rozpútali okolo auditov na nových školách, tak chcel predísť tomu, aby sa o svojom ortieli dozvedeli pedagógovia i študenti z médií.

Audity potvrdili dohady

Čo predchádzalo súčasnej napätej situácií? Ministerstvo školstva už dlhší čas pripravuje súbor systémových krokov v rámci úspory finančných prostriedkov. Jeho súčasťou je aj analýza vysokých škôl a tri audity na už spomínaných univerzitách – finančný, personálny a odborný. Prvé dva len potvrdili to, čo sa o troch univerzitách, ktoré v roku 1996 vytvorila Mečiarova vláda na „zelenej lúke“, už povedalo a popísalo. Univerzity stáli za dva roky – 1997 a 1998 – štátny rozpočet 450 miliónov korún a dostávali takmer dvojnásobok toho, čo ostatné vysoké školy. Panuje v nich prestarnutosť, na mnohých fakultách pracuje nedostatočný počet profesorov a docentov v hlavnom pracovnom pomere. Napríklad na Univerzite sv. Cyrila a Metoda predstavuje priemerný vek profesorov 71,7 roka s priemerným platom 17 790 Sk. Na Akadémii umení majú profesori priemerne 63,7 roka a priemerne zarábajú 22 445 Sk. Na porovnanie: priemerný plat pedagógov na všetkých vysokých školách bol 13 456 Sk.

Posledný – odborný audit sa uskutočnil v polovici októbra napriek tomu, že minister školstva chcel mať vo veciach jasno ešte pred začiatkom tohto akademického roka, aby rozhodnutia neskomplikovali študentom budúcnosť. Akreditačná komisia so svojimi závermi nečakala ako minister, ale informovala o nich ešte v posledný deň svojho zasadania. Komisia je poradným orgánom vlády a jej závery nie sú záväzné, rozhodla sa však odporučiť nepriznať právo konať štátne skúšky ani v jednom odbore na fakultách múzických umení, výtvarných umení a dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Štátne inžinierske záverečné skúšky neodporučila konať ani v jednom odbore Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity, a niektorých odborov na Fakulte mechatroniky a Fakulte špeciálnej techniky. Na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa neakreditovali odbory psychológia, história, právo, manažment a ekonomika vo verejnej správe, magisterské štúdium v chémii a aplikovaná matematika.

Minister koná

Najťažšiu úlohu má však bezpochyby minister Fráčnik, ktorý svojimi návrhmi na základe už spomínaných rozhodnutí Akreditačnej komisie ovplyvní ďalšie osudy stoviek mladých ľudí. Koncom uplynulého týždňa totiž – tak prisľúbil – osobne navštívil novozriadené vysoké školy a informoval akademickú obec o zámeroch ministerstva. Najväčší rozruch vyvolala jeho piatková návšteva Akadémie umení. Neskoro večer sa vyjadril, že ministerstvo školstva je v jej prípade rozhodnuté rešpektovať odporúčanie Akreditačnej komisie. Znamená to teda, že zatiaľ ani jeden odbor na troch fakultách nie je akreditovaný. Po nepríjemnej správe však prišli aj o niečo priaznivejšie návrhy na riešenie. Ministerstvo školstva nepresadzuje zrušenie Akadémie umení bez náhrady. Riešením by malo byť vytvorenie fakulty umení, ktorá by mala byť súčasťou Univerzity Mateja Bela, no v prísnom súlade so zákonom. Rektor Akadémie umení s takouto alternatívou nesúhlasí a trvá na zachovaní súčasnej podoby školy. Ako sa však ukázalo, i takéto riešenie je možné, avšak s opätovnou podmienkou akreditácie odborov do roka. V tomto prípade však hrozí reálne nebezpečenstvo, že ak sa to škole nepodarí, študenti nebudú môcť ukončiť štúdium štátnymi záverečnými skúškami.

Študenti v aute

Hoci nedávno Hnutie mládeže za demokratické Slovensko označilo rozhodovanie o nových vysokých školách za proces likvidácie vysokých škôl, nemožno sa s týmto názorom stotožniť. Školy totiž vznikli aj napriek výraznému odporu akademickej obce a následnému spochybneniu formy vzniku a prijímania nových študentov. Samozrejme, existujúce vysoké školy neprotestovali kvôli obavám z konkurencie, ale kvôli chronickému nedostatku financií, na ktorý si v tom čase novozriadené školy v nijakom prípade nemohli sťažovať. Dnes študenti daných škôl, ktorí z pochopiteľných dôvodov nechcú stratiť svoju alma mater, a nepoznajúc legislatívu, za jeden z hlavných dôvodov zachovania fakúlt považujú zriadenie univerzít zákonom a následné prijímanie študentov na magisterské a inžinierske štúdium! Zrejme zabudli (alebo sa o to nezaujímali), že nové vysoké školy neboli na začiatku akreditované, dostali podmienku akreditácie bakalárskych a magisterských odborov do troch rokov. Napokon jej výsledky už dnes poznáme. Študenti, ktorých sa celé dianie najviac dotkne, však svoj ďalší vysokoškolský osud neovplyvnia.

Autorka je redaktorka denníka Práca