Akreditačná komisia zverejnila výsledky komplexnej akreditácie vysokých škôl, na základe ktorých by malo zostať na Slovensku len šesť univerzít. Celý proces napadol generálny prokurátor ako retroaktívny a zdá sa, že pokušeniu prižmúriť oči neodolá ani minister školstva.
Všetko nasvedčuje tomu, že slovenské vysoké školstvo premárni jedinečnú šancu zhodiť zo seba marketingový obal s názvom „univerzita“ a naďalej bude vydávať trabant za mercedes.
Prestíž a peniaze
Kým kvalitou vysokého školstva sa ani jedna z našich vysokých škôl nezaradila do rebríčka TOP 500, v počte univerzít na jedného obyvateľa hráme nepochybne prvú ligu. V súčasnosti u nás pôsobí dvadsať verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl, čo je na slovenské pomery rozhodne priveľa. Najmä v deväťdesiatych rokoch vznikali univerzity doslova ako na bežiacom páse. Každá vláda akoby chcela po sebe zanechať pre budúce generácie pomník v podobe „vlastnej“ univerzity. Vladimír Mečiar, Pavol Hrušovský či Béla Bugár si pretlačili svoju trenčiansku, katolícku či Selyeho univerzitu. Slovo „univerzita“ sa stalo akýmsi módnym hitom. Veď prečo nie, dnes sa predáva obal, nie obsah.
Popri tom, ako počet vysokých škôl a najmä absolventov vážnym spôsobom ohrozuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania, je až desivo prekvapujúce, že to nikomu kompetentnému neprekáža. Potreba systémovo riešiť tento stav je nanajvýš akútna. Keďže žiadny z predchádzajúcich ministrov školstva nenašiel odvahu s týmto problémom niečo spraviť, Ján Mikolaj novelou zákona v roku 2007 doslova pichol do osieho hniezda. Pochopiteľne, žiadna z univerzít sa nechce vzdať svojho názvu. Pritom nejde iba o otázku prestíže. Iba univerzitné vysoké školy totiž budú môcť uskutočňovať doktorandské štúdium a zatriedenie škôl do jednej z troch kategórií sa má odraziť aj pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu.
Podľahne minister tlaku?
Hoci voči kritériám, ktoré zaviedlo ministerstvo školstva, možno mať určité výhrady, prínos komplexnej akreditácie a kategorizácie vysokých škôl podľa kvality je nepopierateľný. Samozrejme, len za predpokladu, že sa proklamované ciele a odhodlanie ministra Mikolaja skutočne naplnia. Nad celým procesom totiž visí viacero otáznikov. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka rozhodnutie Ministerstva školstva, ktorým sa upravujú kritériá začlenenia vysokých škôl medzi univerzity a odborné vysoké školy, napadol protestom. Ďalší osud výsledkov komplexnej akreditácie tak zostáva nateraz nejasný.
Snaha prideľovať finančné prostriedky podľa začlenenia škôl na základe kvality môže znamenať výrazný posun vpred, najmä pokiaľ ide o rozdeľovanie peňazí na vedu a výskum. Skutočnosť, že v čase akreditácie splnilo kritériá na začlenenie medzi univerzity iba šesť škôl, poukazuje na to, že úroveň vysokoškolského vzdelávania na Slovensku na prevažnej väčšine škôl nedosahuje požadovanú kvalitu. Ešte o stupienok nižšie sa prepadla súkromná Vysoká škola ekonómie a manažmentu, ktorú akreditačná komisia navrhla zaradiť medzi odborné vysoké školy, čo znamená, že bude môcť poskytovať iba bakalárske vzdelanie.
Ak budú výsledky komplexnej akreditácie zrušené kvôli pochybeniam ministerstva, ako to žiada protest generálneho prokurátora, bude to znamenať premárnenú šancu pre slovenský vzdelávací systém. Avšak aj v prípade, že by sa protest prokurátora ukázal byť neodôvodneným, existuje reálne riziko, že minister podľahne silnému tlaku súčasných „pseudouniverzít“, ktoré si budú zubami-nechtami chrániť svoje postavenie. Akékoľvek zmiernenie stanovených kritérií by totiž znamenalo krok späť.
Tendencia prispôsobovať pravidlá slovenskej realite je pritom očividná. Hoci zákon dnes jasne hovorí, že slovo univerzita môže vo svojom názve používať iba inštitúcia zaradená medzi univerzitné vysoké školy, minister už v minulosti pripustil, že aj školy, ktoré nesplnia stanovené kritériá, by si mohli v názve ponechať toto označenie. Ak by sa tak stalo, celý proces akreditácie, ktorý trval niekoľko rokov, by sa zmenil na obyčajnú frašku.
Čakárne na titul
Ján Mikolaj deklaruje zvoľnenie aj v prípade ďalších nárokov. Naznačil, že titul univerzita by mohlo dostať aj ďalších päť škôl, ktoré nesplnili kritérium počtu študentov na jedného vedeckého pracovníka. Aj keď ide o podmienku, ktorú je možné v priebehu jedného roka relatívne ľahko splniť (a dotknuté vysoké školy už robia príslušné opatrenia), práve tento fakt poukazuje na jeden z najväčších problémov nášho vysokého školstva. Tým je neúmerný počet študentov. Paradoxom je najmä to, že ministerstvo trestá vysoké školy za to, k čomu ich svojou metodikou donútilo. Systém prerozdeľovania financií medzi vysoké školy je totiž založený najmä na počte študentov. Nečudo, že školy v snahe získať čo najviac peňazí prijímali veľké počty študentov. Na druhej strane to však nemôže byť žiadnym ospravedlnením. Školy jednoducho stratili zmysel pre mieru. Akú kvalitu môže mať štúdium, kde na jedného vedeckého pracovníka pripadá 40 až 50 študentov? Akú úroveň môže dosahovať škola, kde učia obyčajní magistri či inžinieri bez vedeckého titulu? Školy, kde pedagógovia stíhajú garantovať predmety na viacerých univerzitách naraz? Niektoré vysoké školy už raz morálne zlyhali pri vyberaní školného za externé štúdium cez rôzne súkromné firmy a nemali by sme pripustiť, aby sa z univerzít stali verejné čakárne na titul. Skutočnosť, že na vysokoškolské štúdium reálne nastupuje viac prvákov, ako je maturantov v danom roku, je alarmujúca. Ešte závažnejšie vyznieva fakt, že tento negatívny trend sa z roka na rok zhoršuje. Kým minulý rok zmaturovalo asi šesťdesiattisíc stredoškolákov, ku koncu októbra 2008 študovalo na vysokých školách na Slovensku v dennej a externej forme približne 87-tisíc prvákov, ktorí majú slovenské štátne občianstvo.
Za súčasného stavu je nanajvýš nepochopiteľná iniciatíva ministra školstva prijať o päťtisíc vysokoškolákov navyše. Údaje o počte maturantov a študentov prvého ročníka vysokých škôl ukazujú, že dnes sa na vysokú školu môže dostať prakticky každý, kto má maturitu. Hodnota vysokoškolského vzdelania sa z tohto dôvodu za posledných dvadsať rokov dramaticky znížila. Absolventi vysokých škôl dnes požívajú v spoločnosti oveľa menšiu vážnosť ako v minulosti a neúmerná produkcia absolventov závažným spôsobom deformuje trh práce. Nezdá sa totiž, že by sme v súčasnosti trpeli nedostatkom ľudí s titulom pred menom alebo za menom. Ukazuje sa, že dnes je oveľa väčší problém zohnať kvalifikovaného murára, stolára alebo vyučenú predavačku. Po roku 1989 sa u nás celkom zabudlo na odborné a učňovské školstvo, ktoré v minulosti vychovávalo absolventov pripravených nastúpiť do praxe. Na problémy vzdelávacieho systému na Slovensku sa preto treba pozerať komplexne a zodpovedne zvažovať dôsledky akýchkoľvek rozhodnutí.
Navrhované rozdelenie univerzít síce vysoké školstvo samo o sebe nespasí, má však zmysel. To však minister a vláda nesmú podľahnúť. Inak bola komplexná akreditácia úplne zbytočná. Akú kvalitu môže mať štúdium, kde na jedného vedeckého pracovníka pripadá 40 až 50 študentov? Akú úroveň môže mať škola, kde učia obyčajní magistri či inžinieri bez vedeckého titulu? Školy, kde pedagógovia stíhajú garantovať predmety na viacerých univerzitách naraz?
Navrhované rozdelenie vysokých škôl
Univerzity, ktoré spĺňajú kritériá zostať univerzitnými
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Technická univerzita vo Zvolene
Univerzity, ktoré Akreditačná komisia odporučila
preradiť medzi vysoké školy bez zaradenia,
ale minister školstva im navrhuje titul univerzita ponechať
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Ekonomická univerzita v Bratislave
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Vysoké školy bez zaradenia
Prešovská univerzita v Prešove
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Trnavská univerzita v Trnave
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
VŠ múzických umení v Bratislave
VŠ výtvarných umení v Bratislave
Akadémia umení v Banskej Bystrici
Katolícka univerzita v Ružomberku
Univerzita J. Selyeho v Komárne
Kritériá Ministerstva školstva pre rozdelenie univerzít
1.Výsledky hodnotenia úrovne výskumnej činnosti.
2.Objem financií za výskumné granty, projekty,
na evidovaný prepočítaný počet profesorov, docentov
a tvorivých výskumných pracovníkov.
3.Uskutočňovanie študijných programov tretieho stupňa.
4.Výstupy výskumu študentov a absolventov doktorandského štúdia.
5.Počet doktorandov denného doktorandského štúdia
na prepočítaný evidenčný počet docentov
a profesorov (funkčné miesta).
6.Počet študentov v študijných programoch prvého
a druhého stupňa na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských učiteľov.
univerzity – udeľovanie titulov od bakalára po PhD.
vysoké školy – prvé dva stupne (bakalársky a magisterský stupeň)
odborné VŠ – len bakalársky stupeň
