Matrix – čo je skutočnosť?
Pred štyrmi rokmi vzniklo jedno z príkladných diel tzv. postmoderny, ktoré okrem toho, že v krátkom čase pohltilo filmových divákov na celom svete, rázne a bez kompromisov redefinovalo žáner sci-fi. Jeho forma, podobne ako pri ďalšom prelomovom filme deväťdesiatych rokov Pulp Fiction – cineasta Quentina Tarantina, jasne dominovala, ale fabula príbehu bola jej vyrovnaným protivníkom. Dalo by sa napísať, že tvorcom sa podaril husársky kúsok, keď vizuálne a formálne dokonalé dielo obdarili filozoficky kompaktnou a prepracovanou premisou. Že ľudstvo slúži ako zdroj energie a celý skutočný svet, ako ho poznáme, je len počítačom generovaná ilúzia, sme sa dozvedeli vďaka kultu zvanému Matrix. Čo to vlastne Matrix je? Možno to na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale už len možnosti vysvetlenia samotného názvu ponúkajú množstvo variácií. Pri anglickom vyslovení tohto slova „meitriks“ sa dostávame k prekladu ako základná hmota či materská pôda. Jedno z ďalších vysvetlení hovorí, že Matrix je spojenie s indickým slovom „mája“, ktoré označuje ilúziu, resp. zakrývanie pravej podstaty skutočnosti. Vysvetlením pojmu priamo z „praxe“ môže byť veta jednej z postáv: „Matrix je svet, ktorý ti pretiahli cez oči, aby si nevidel pravdu.“ Týmto svetom je počítačom vytvorená realita, ktorá je všade okolo nás. Svoj život žijeme v akejsi umelej skutočnosti, ktorá je v reálnom živote „skoro“ dokonalým počítačovým systémom fungujúcim na báze vytvorených programov. Naše fyzické telá sú len zdrojom energie pre nový svet, svet, v ktorom vládnu roboty. Ten svet, ktorý poznáme, v skutočnosti už dávno neexistuje a naše mozgy sú permanentne pod nadvládou umelej reality. Slnko, vietor, vzduch, vtáci – všetko sú to len počítačové programy s občasnými problémami. Poznáte ten nevysvetliteľný pocit déja vu? Je to len chyba programu, ako každý systém aj Matrix má svoje chyby… S touto bezpochyby zaujímavou myšlienkou prišla v roku 1999 súrodenecká dvojica Larry a Andy Wachowski a celý svet bol na kolenách. Boli si vedomí, že pokiaľ chcú zaujať diváka, musia mu hovoriť pravdu a zároveň nenudiť – čo je samozrejme veľmi ťažká úloha. Svoje takmer jedenásť rokov prepracovávané dieťa tak pod vplyvom komiksovej poetiky, literárnej inšpirácie (Gibsonov román Neuromancer), filmovej platformy (je diskutabilné, nakoľko Wachowski čerpali zo snímok ako Total Recall, Dark City, či japonskej anime Ghost in the Shell) a estetiky počítačových hier sublimovali na cyberpunkový noir príbeh s explicitným dôrazom na ladnosť východných bojových umení a novátorských vizuálnych efektov. K tomu všetkému „pribalili“ skrytú náboženskú symboliku a zreteľnú analógiu ku kresťanskému náboženstvu (Nový zákon), ktorá dáva Matrixu nový, v komerčnom filme doposiaľ neznámy rozmer. Osobne si myslím, že príbehová rovina Matrixu je tou najprepracovanejšou zložkou celého diela. Nepopieram invenčnosť formy a filmových efektov, ale tie na rozdiel od príbehu strácajú na hodnote, aj keď sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Wachowski obalili náročnosť deja do pozlátky komerčnej pútavosti a jedným ťahom prilákali všetky vrstvy divákov. Každý si našiel to svoje, ale nie každý odhalil silný filozofický podtext, na ktorom stoja základy celého Matrixu. Reklamné slogany na očakávané pokračovanie by tak mohli byť v dvoch verziách. Pre fanúšikov technickej stránky Matrixu (Viac akcie, stovky trikových záberov, viac postáv, viac…) a pre lúštiteľov myšlienok (Čaká vás intelektuálny kúpeľ s Platónom, Nietzschem, Baudrillardom, vďaka ktorému prídete na to, že vlastne nič neviete).
Matrix – Reloaded
Ak sa stále ešte len rozhodujete, či na druhý diel Matrixu ísť, alebo neísť, odporúčam prekonať odpor ku komerčnej zábave (ak vás samozrejme nejaký trápi) a navštíviť najbližšie kino. Jedinou podmienkou je znalosť prvého dielu a schopnosť filtrácie miestami prehnane dlhej a samoúčelnej prezentácie najnovších počítačových efektov (veď do kina sa valia davy reklamou viac a viac omámených nedočkavcov). Rozhodne nie som proti moderným trikom, ich vyvážená prítomnosť v prvej časti Matrixu ma zaujala a rozhodne fascinovala, ale pokiaľ sa autori opäť vracajú k tomu istému a zbytočne to rozsahovo preženú, dostavuje sa nuda a nepochopenie. Ideálne na vychutnanie časti Reloaded by bola kóma počas posledných niekoľkých mesiacov. Nič nevedieť, nič prehnané, monumentálne neočakávať a prebrať sa v deň premiéry.
Dej nás po iniciačnom strhujúcom štarte uvádza do obdobia asi pol roka neskôr od posledného stretnutia s Vyvoleným. Spolu s Morpheusovou posádkou sa blížime do posledného ľudského mesta Zion, ktoré má presne o 72 hodín zničiť 250 tisíc sentinelov a definitívne tak vyhubiť všetko živé, čo ostalo na planéte Zem. Čas beží a jedinou záchranou pre ľudstvo je Neo a jeho strastiplná cesta za odhalením vlastnej existencie. Reloaded si svojou úvodnou hodinkou asi veľké sympatie reklamou nabudeného diváka nezíska. Film pomalým tempom zobrazuje život na Zione, predstavuje nové postavy a ponúka pomerne náročné dialógy. Ich celkové pochopenie dosiahnete po druhom až treťom pozretí. Následne film naberá komerčnejší spád, aby sa ku koncu dostal k najdôležitejšiemu a zároveň najkomplikovanejšiemu dialógu druhého pokračovania.
Popri známych hrdinoch z prvého dielu pribudlo niekoľko nových postáv. Morpheusova loď Nebuchadnezzar má nového operátora Linka (ide o náhradu za mŕtveho Tanka), priestor dostala aj bývalá Morpheusova priateľka Niobe, šikmooký kľučiar, schopný otvoriť každé dvere, a niekoľko ďalších. Na opačnej strane pribudli nebezpečné dredové cool dvojičky a novodobý Agent Smith so schopnosťou tvoriť z ostatných obyvateľov Matrixu samého seba.
Téme efektov sa asi nevyhnem. Ako som už spomínal, ich logika z prvého dielu sa zľahka vytratila a napriek tomu, že choreografia majstra Yuena Woo-Pinga (pracoval na filmoch Matrix či Tiger a Drak) je opäť dokonalá, rovnako ako aj práca s kamerou (Bill Pope) a strihom (Oscarom ocenený Zach Staenberg), som mohol len konštatovať, že tzv. bullet time (štylizácia akčných scén pomocou efektu desiatky synchrónne zladených fotoaparátov) je o niečo lepší, že choreografia a náročnosť kaskadérskych výkonov je tiež o niečo lepšia, že celkovo efektov je o neporovnateľné množstvo viac ako v prvej časti, a to je asi tak všetko. To, že sa Neov súboj so stovkou agentov nakrúcal mesiac a že štrnásťminútová automobilová naháňačka patrí podľa producenta Joela Silvera k tomu najlepšiemu z oblasti akčnej kinematografie, ma veľmi nevzrušuje, aj keď jej náročnosť uznávam. Podobne dopadla aj scéna techno párty a la MTV, ktorá je jasným a celkovo prázdnym odkazom popcornovému publiku.
Ktorý film už v dnešnom čase nemá kvalitne nakrútené akčné scény s prepracovanou choreografiou? Filmov, ktoré však majú kvalitný dejový rámec, je pomenej. Keď som Reloaded pozeral druhý a tretíkrát, zaujímali ma najmä jeho dialógové a myšlienkové pasáže. Reloaded končí presne počas zaujímavého dejového zvratu a nám neostáva nič iné, len čakať do trinásteho novembra na uzavretie trilógie, ktorá bola podľa vyjadrení tvorcov plánovaná už od prvého dielu (veríte tomu?). Podľa traileru na Matrix Revolutions (ktorý ide hneď po titulkoch Reloaded) sa máme na čo tešiť. Sám Keanu Reeves možno nechtiac prezradil viac, ako mal. V jednom z rozhovorov totiž prirovnal symbolicky tri časti Matrixu k trojici charakteristických slov: narodenie, život a smrť.
Matrix Reloaded (USA, 2003) Réžia: Andy a Larry Wachowski Scenár: Andy a Larry Wachowski Kamera: Bill Pope Hudba: Tim Commerford, Don Davis, Tom Morello, Brad Wilk, Zack De La Rocha Hrajú: Keanu Reeves, Laurence Fishburne, Carrie-Anne Moss, Hugo Weaving, Monica Bellucci
