Sú všelijaké parlamenty, v tom našom už takmer padla „facka na sále“. No taká riadna nakladačka nás ešte len čaká a ja si myslím, že sa jej dočkáme. Pary je dosť. Zatiaľ sa behá s rozprestretým červeným súknom (bannermi) a dráždi sa. Čím silnejšia reakcia, tým dlhšie sa pred kamerami udržia toreadori.
Slušnému, miernemu človeku, predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi povolili nervy – a nabehol na vidly. Možno sa mu spolu s koaličnými partnermi podarí presadiť do rokovacieho poriadku nejakú sankciu voči výtržníkom, ktorí sa dobre bavia. Ale čo sa stane?
Ilustračné foto, február 2012: Emil Polák
„… ako by inde reagovali na Matovičove bannery? Pred pár rokmi viedli o tomto spor v nemeckom bundestagu, pretože tam podobným spôsobom protestovali poslanci ľavicovej Linkspartei (dávali si na tváre masky iných vládnych politikov alebo si pripli pinocchiovský nos, keď chceli demonštrovať, že niekto klame). V bundestagu preto zmenili rokovací poriadok tak, aby mohol byť takýto poslanec s transparentom, bannerom či maskou okamžite vykázaný z rokovacej sály. Keďže ani to na poslancov Linkspartei neúčinkovalo, bundestag ešte pritvrdil, takto protestujúci poslanec môže byť dnes dokonca vylúčený na 30 dní z rokovania parlamentu a tiež mu hrozí pokuta tisíc, respektíve dvetisíc eur,“ píše Martin Hanus v internetovom denníku Postoj.sk. (Tu treba dodať, že Linkspartei nie je liblingom nemeckých médií, a teda jej protesty mali vo verejnosti len veľmi slabé šírenie. Na rozdiel od našich hlásnych trúb…)
Predstavme si, že sa Andrej Danko a jeho koaliční partneri dohodnú na podobnom riešení. Aký bude výsledok? Teáter z rokovacej sály vykážu, aby sa vrátil zadnými vrátkami, ale už v podobe verejného cirkusu. Lebo, predstavujme si ďalej, čo sa stane, ak Matoviča s nejakou jeho názornou pomôckou vyrazia z rokovania. TA3-ka už bude môcť vysielať tlačovky nonstop a všetky ostatné kanály, verejné i súkromné, zaplavia svojimi splaškami každú domácnosť. Deň čo deň, večer čo večer. Lebo buďme si istí, že deň čo deň a večer čo večer by iný „hrdina“ vytiahol nejaký ten pútač. A ak by došlo na pokuty, iste sa nájde štedrý sponzor, ktorý ich „zatiahne“, veď aj tie tričká, čo sa rozdávajú na ulici, niečo stoja. Kto to asi platí? No a čo – nech je sranda, nie? Hoci sa Andrejovi Dankovi stokrát môže zdať, že parlament nie je sranda. Je. A bude. Lebo takých poslancov (sme) si zvolili.
Takže to zlostné decko, čo sa od vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb neustále od zlosti búcha o zem, treba nechať. Nech sa vyzúri. Exhibicionistu najviac urazí, keď na jeho exhibicionizmus nie je nikto zvedavý. Viem, že ho reprodukujú médiá, ale treba sa s tým naučiť žiť a veriť, že ľudia ani v Hornej či Dolnej nie sú hlúpi. A že ešte stále platí, že sme demokratická krajina, kde sa pomery nemenia nestrávenou zlou náladou frustrovaných politikov a ich mediálnych partnerov (ktorí sú predĺženou rukou oligarchie), ale iba zmenou väčšiny v parlamente.
Žiada sa mi dodať, že teáter v parlamente je síce slabý a dosť otravuje, ale také dno, aké sme tu už zažili (za Dzurindu – a áno, aj Lipšica), keď sa väčšina poslancov získavala nákupom (pod rukou), sme ešte nedosiahli. Zatiaľ.