Naša popmoderna (úryvok) Schwenzel sa deň čo deň budí o jedenástej, a je pritom celkom jedno, kedy išiel spať, či o polnoci, o druhej alebo o piatej ráno, či si predtým umyl zuby alebo nie, či bol ožratý, zhulený alebo naspídovaný. Túto stredu ho však zvonenie telefónu vytrhlo zo sna už krátko pre desiatou. Schwenzel zodvihol a nevedel si spomenúť ani len ako sa volá. Na druhom konci sa ozval starý kamarát z rodného mesta, bývalý spolužiak z dávnych čias Oliver Schutting. Oliver Schutting sa stal nedávno otcom, jeho dcéra mala dve nevysloviteľné krstné mená, v každom prípade sa chcel so Schwenzelom stretnúť, a to radšej hneď dnes ako až zajtra. Keď vyrazí hneď po robote, môže byť u Schwenzela už pred polnocou. Schwenzel si nemusí robiť starosti: spacák aj karimatku bude mať so sebou. Po tomto telefonáte si Schwenzel uvaril pol kanvice kávy a sníval o tom, že si nikdy nevybavil telefón. Akurát dnes hrá v klube Bastard Schwenzelova obľúbená kapela! A akurát dnes je v Schwenzelovej izbe bordel ako v tanku! Schwenzel sa vlastne včera chystal na veľké upratovanie, povysávať, umyť riad, vyniesť smeti. Ale najprv čumel na ten sprostý film o zvieratách a potom ešte zavolal aj Florian, ten típek, čo robí hudbu. A deň bol fuč. Schwenzel zavolal frajerke a posťažoval sa so svojím trápením. „Tak strašne sa nudím. Čo má robiť?“ „Choď nakupovať.“ O pätnásť minút už Schwenzel kráčal dolu ulicou smerom k Rosenthalskému námestiu a metrom sa odviezol do Neuköllnu. Zašiel k Bodovi: pohulili, pokecali, napálil si zopár cédečiek. Neskoro popoludní ho Bodo vyhodil. Schwenzel sa metrom odviezol naspäť do centra a zašiel ešte do obchodu. Mozarella bola vypredaná, rovnako ako včera v Lidli. Vari Taliansko vyhlásilo Nemecku vojnu? So šiestimi fľašami piva a škatuľou čokoládového müsli sa Schwenzel vrátil do svojej „detskej izby v domove dôchodcov“, ako jej hovoril Florian. Žiadna pošta. Keď bol konečne doma, hodil neprečítané noviny na kopu starého papiera, otvoril si teplé pivo, napísal Manuele mail a pre istotu jej ešte raz poslal kópiu dokumentu s úvodom k svojej diplomovke. Čas sa pomaly krátil. Navečeral sa na Gaštanovej ulici v stánku Kebab u mamičky, hneď vedľa kopírky. Mäsiari z grilu Babel si už z neho robili vtipy a volali Schwenzela „obložený kebab so zemiakmi.“ Po jedle sa Schwenzel odviezol dve zastávky električkou až na Eberswaldskú ulicu a utekal do foyer kina. Jeho spolužiačka tam ešte nebola. Keď obaja nakoniec vstúpili do preplnenej tmavej kinosály, film už bežal. Museli si sadnúť do rôznych radov, film nestál za nič, po predstavení musela ísť Schwenzelova spolužiačka hneď domov, aby si pripravila referát na budúci štvrtok. Schwenzel ju odprevadil po stanicu metra a potom zamieril do pokútneho podniku s hracími automatmi a hlasnou hudbou. Schwenzel vypil dva pollitre piva a prehral dve eurá. Bol v dobrej forme a vyhral dokonca dve hry zadarmo. Spokojný sa odtackal domov. Pred suši barom objavil Schwenzel svoj bicykel, ktorý tam predchádzajúci večer nechal stáť. Odomkol ho a tlačil domov. Doma si Schwenzel hneď ľahol, nič nečítal a okamžite zaspal. Krátko pred desiatou zazvonil prekliaty telefón. V románe Das kreative Nichts (Kreatívne nič) rozpráva tridsaťštyriročný spisovateľ Axel Christoph príbeh Schwenzela, študenta žijúceho v Berlíne. Schwenzel, syn univerzitného profesora, sa krátko pred štátnicou rozhodne nechať štúdium kulturológie na Humboldtovej univerzite a spolu s niekdajším spolužiakom založí agentúru Kreatívne nič. Ich obchodný plán vyhrá prostredníctvom ebay-u dobre dotovanú podporu, a tak obaja začnú v médiách úspešne šíriť svoju ideu „kreatívneho ničoho“. Das kreative Nichts je druhý román Axela Christopha, ktorý sa narodil v Brémach a žije v Berlíne. Roku 2003 založil Christoph prvé on-line fórum verejných čítaní musen-tempel-berlin.de. Okrem toho na základe jeho týždňového blogu vznikol Akropolis, seriál Lindenstraße vysielaný na ARD-TV, ktorý získal bronzovú cenu BIENE-Award v kategórii Médiá. Úryvok je z románu spisovateľa Marca Degensa Unsere Popmoderne. Das Beste aus schlechten Büchern (Naša Popmoderna. To najlepšie zo zlých kníh). Román vyšiel vo vydavateľstve SuKuLTuR Verlag. Autor sa narodil roku 1971 v Essene a v súčasnosti žije v Berlíne.
Viac informácií o ňom nájdete na stránke www.marc-degens.de. Z Volltext – Zeitung für Literatur 6/2006 vybrala a preložila Svetlana Žuchová
