Na stránkach týždenníka SLOVO sa uskutočňovala diskusia o ľavicovej politike. O jej súčasnej i budúcej podobe, hlavne v modernej forme.
Politika súčasnej vlády je značne pravicová, a to napriek účasti ľavice. Tá pritom pôsobí len ako väčšia alebo menšia brzda pravice. Svojou účasťou vo vláde ale berie značnú časť zodpovednosti za ďalšiu privatizáciu, vysokú nezamestnanosť, drahotu, kriminalitu a pod. Preto musí ľavica viac prezentovať svoju politiku, ktorá bude odlíšená od politiky ostatných koaličných partnerov. Aby občan vedel, ako by tú – ktorú problematiku riešila. Túto politiku musia ľavicoví demokrati viac medializovať, vysvetľovať. Ľavica nesmie byť v postavení, keď sústavne iba čelí sústredným útokom z každej strany. Pravici sa nedá uprieť, že ide premyslene za svojím cieľom. Raz musí viac, inokedy menej ustúpiť. Vo svojich zámeroch však napreduje. Aký je jej cieľ? Zmenou vlastníckych vzťahov nežným spôsobom vydobyť si ekonomickú a tým i plnú politickú moc. Privatizácia stále pokračuje. Nejde pritom už o nápravu majetkových krívd z minulosti. Nepredávajú sa len stratové, ale aj vysoko lukratívne podniky, dokonca i strategické. Čo bude nasledovať? Potom sa už otázky školstva, zdravotníctva, financovania samosprávy a iných odvetví budú musieť riešiť inak ako doposiaľ. Jednoducho na dotácie nebude. Ľavicová politika nemôže stále čakať na zahraničný kapitál ako na jedinú nádej.
Na seba, na svoje živobytie si musíme vyrobiť a zarobiť sami. Máme dostatok kvalifikovaných a pracovitých ľudí. Treba im dať možnosť, aby vytvárali hodnoty, ktoré by potom zostali doma. No ako sa dá dnes nájsť práca? Veď voľných je iba približne 20 tisíc pracovných miest a nezamestnaných až 600 tisíc. Zvyšných 580 tisíc stále zostane bez práce. V minulosti odchádzali Slováci za prácou do cudziny. Chceme to aj teraz?
U niektorých ľudí ide dnes skôr o premenu ľavice cestou modernizácie na klasickú pravicovú stranu.
Vasil Hlinka, Košice
