Prednášky Petra Sloterdijka, jedného z najznámejších súčasných filozofov v po nemecky hovoriacom priestore, na viedenskej Akademie der bildenden Künste sú pre istú časť študentov nielen umeleckých, ale aj spoločensko-vedných odborov – ako aj pre ich profesorov – vždy malým sviatkom. Majster Sloterdijk vždy raz za semester príde z Karlsruhe do Viedne, kde má týždenný prednáškový blok. A v pondelok 23. apríla prednášal Peter Sloterdijk na pozvanie bratislavského Goetheho inštitútu aj v Bratislave: najprv na neformálnom matiné v budove Goetheho inštitútu pre publikum hovoriace po nemecky, popoludní aj v Univerzitnej knižnici. Témou jeho bratislavských prednášok bola globalizácia a jej historické pozadie. Peter Sloterdijk sa narodil roku 1947 v Karlsruhe. V rokoch 1968 – 1974 vyštudoval filozofiu, dejiny a germanistiku v Mníchove a v Hamburgu. V diplomovej práci sa zaoberal „štrukturalizmom ako poetickou hermeneutikou“. Sloterdijk je autorom mnohých diel o filozofii kultúry a náboženstva, teórii kultúry a psychológii. V roku 1983 vyšla jeho kniha Kritika cynického rozumu, ktorá je najpredávanejšou filozofickou knihou v Európe, a teda skutočným bestsellerom. V roku 1992 sa Sloterdijk stal profesorom novovzniknutého Inštitútu pre kultúrnu filozofiu na Akademie der bildenden Künste vo Viedni. V tom istom roku sa stal profesorom filozofie a estetiky na Staatliche Hoschschule für Gestaltung v Karlsruhe. V roku 1993 získal cenu Ernsta-Roberta-Curtiusa za esejistiku. V júli 1999 mal Sloterdijk prednášku na Medzinárodnej konferencii o filozofii a teológii na prelome storočí, ktorá vyvolala živú diskusiu o eugenike a klonovaní ľudí. Vo svojej prednáške s názvom Regeln für den Menschenpark. Eine Antwort auf den Humanismusbrief (Pravidlá ľudského parku. Odpoveď na list o humanizme) hovoril Sloterdijk o génovej technológii a prenatálnej diagnostike. Podľa niektorých interpretácii tohto prejavu sa Sloterdijk snažil presadiť, aby súčasní poprední filozofi kontrolovali klonovanie ľudí založené na genetických technikách. V médiách, samozrejme, nasledovala búrlivá diskusia. Tento prípad sa premenil takmer na mediálny škandál, ktorý len veľmi pomaly mizol z očí verejnosti. V roku 2001 prevzal Sloterdijk ďalšie akademické funkcie. V rámci novovzniknutého Oddelenia pre umelecké a kultúrne štúdie na viedenskej univerzite sa stal profesorom kultúrnej filozofie a teórie médií. Okrem toho sa stal rektorom Staatliche Hochschule für Gestaltung v Karlsruhe. Od roku 2002 moderuje spolu s Rüdigerom Safranskim v nemeckej televízii vysielanie Philosophische Quartett (Filozofické kvarteto). Peter Sloterdijk je dobrý, sčítaný rozprávač. Jeho filozofické diela majú mnohé prvky beletrie a jeho prednášky plynú ako ustavičné vetvenie nesčíselných odbočiek. Aby sme čitateľom aspoň náznakom priblížili Sloterdijkov štýl, uverejňujeme krátky úryvok jeho filozofického textu. Je to len ochutnávka, ktorá môže slúžiť ako podnet na ďalšie bádanie a čítanie. Väčší rozsah by presahoval rámec kultúrnej rubriky týždenníka. Publikovaný text je úryvok z úvodu k prvému dielu najznámejšej Sloterdijkovej knihy, trilógie Sféry, Bubliny, Mikrosférológia (Sphären I, Blasen, Mikrosphärologie, Suhrkamp Verlag, Frankfurt am Main, 1998).
