Maďari nepoznajú svoju históriu tak dobre, ako si myslia, a takmer nič nevedia o tom, koho a ako počas svojej histórie utláčali. Toto nie sú slová slovenského nacionalistu, ale maďarského historika.
Profesor Korvínovej univerzity v Budapešti István Kollai ich povedal 9. decembra v maďarskej metropole na konferencii Slovenskej atlantickej komisie a Maďarskej atlantickej rady.
Nespravodlivý Trianon
István Kollai vyhlásil, že maďarská verejná mienka nemá jasno v maďarizačnej politike 19. storočia ani v ďalších udalostiach, ktoré pre Slovákov priniesli nepriaznivé udalosti. Okrem národnostného útlaku spomenul napríklad maďarské vojny proti Slovensku. Profesor Kollai pripomenul, že 19. storočie prinieslo zostrenie pomaďarčovania Slovákov, ktorému malo okrem iného pomôcť zrušenie slovenského školstva. Pritom ani po sto rokoch „Maďari si nie sú vedomí týchto krívd“, upozornil účastníkov konferencie.
Vyplýva to najmä z toho, že na rozdiel od slovenských, maďarské učebnice dejepisu na žiadnom stupni škôl o tomto období takto nereferujú. Maďari sa jednoducho tieto veci neučia, preto ich nepoznajú, takže zväčša nedokážu pochopiť, prečo by slovensko – maďarské vzťahy mali byť zaťažené nejakými problémami z minulosti. Preto je bežné, že aj inak umiernení Maďari, ktorí nesúhlasia s extrémistickými nacionalistickými, či dokonca šovinistickými postojmi, majú veľký problém s prijatím Trianonskej zmluvy. Naopak, mnohí aj z tých, ktorí nechcú meniť hranice, považujú dodnes Trianonskú zmluvu za nespravodlivú, za krivdu voči Maďarom. A tí radikálnejší vnímajú povojnové (po prvej svetovej vojne) usporiadanie našej časti strednej Európy ako rozdelenie dovtedy jedného prirodzeného celku, pri ktorom sa Maďari vzdali časti vlastného územia v prospech Slovákov, ktorí sa tu vlastne objavili akoby z ničoho nič. Ako trest pre Maďarov za prehranú vojnu.
Profesor Kollai to vysvetľuje tým, že dnešné územie Slovenska nie je akousi „prirodzenou jednotkou slovenského národa“, ale „dôsledok celosvetového vývoja, počas ktorého tieto dva národy nemali veľa možností prehovoriť do podoby hraníc. Bol to výsledok celoeurópskych rozhodnutí, z čoho pramení určitá trauma.“ Pocit nespravodlivosti podľa neho tkvie aj v tom, že „na takomto zmiešanom území sa spravodlivá hranica ani urobiť nedá“.
Vina maďarskej šľachty
Podobný postoj prezentovala na konferencii aj maďarská zahraničnopolitická analytička Judit Hambergerová. Tá si myslí, že oproti iným národom v Európe sa naše národnouvedomovacie úsilie začalo neskôr práve preto, lebo sme boli pod maďarským tlakom. „Neskorá nezávislosť Slovenska v roku 1993 je tiež vinou aj maďarskej šľachtickej politiky z 19. storočia, trvajúcej do roku 1945, pretože neuznávala existenciu slovenského národa“, povedala J. Hambergerová. Výsledkom podmienok, v akých sa musela budovať slovenská národná identita, je podľa analytičky to, že „nedôvera voči Maďarom sa hlboko zakorenila v slovenskom podvedomí.“
Tomáš Stražay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku pritom vidí rozdiel v tom, že „kým pre Slovákov je cieľom spolupráca v budúcnosti, pre Maďarov je veľmi dôležitá aj minulosť.“ A v jej chápaní – pokiaľ ide o spoločnú „uhorskú“ minulosť – sú medzi oboma národmi veľké rozdiely. Podľa profesora Istvána Kollaia Maďari nerozumejú slovenskému pohľadu ani na relatívne najnovšiu minulosť. Okrem Trianonu sa to prejavuje napríklad pri téme Benešových dekrétov, ktoré sa podľa jeho slov na Slovensku chápu v úplne inom kontexte ako v Maďarsku.
Maďari ich – podobne ako Trianon – opäť chápu ako nespravodlivý trest, ktorý si nezaslúžili, a to nielen preto, že sa pri nich použil princíp kolektívnej viny. Slovenský štát bol totiž dlho na strane hitlerovského Nemecka, preto Slovákov nepovažujú za typických vojnových víťazov, ako v prípade iných národov.
Autor pracuje na úrade vlády
