Posolstvá o Slovensku a Slovákoch
„Priznal som sa vám, že som tam nie veľmi chcel ísť, teraz sa musím priznať, že sa mi nechcelo odísť. Zamiloval som si tú krajinu, ani som nevedel ako, bez zveličovania – prirástol som k nej, našiel som tam milých ľudí, získal priateľov z najrozmanitejších oblastí i rozličných politických orientácií. To s ich pomocou sa mi podarilo predstaviť Bielorusom našu vlasť Slovensko.“
Marián Servátka, publicista, vysokoškolský pedagóg a diplomat v rozhovore s Jánom Tazberíkom
František Škvrnda: Neférové „hry“ okolo ZOH Soči 2014
„Úspech sočskej olympiády môže znamenať prínos aj pre celý nepokojný región, či už ho budeme vnímať užšie ako severokaukazský alebo širšie ako čiernomorský, v podobe zvýšenej stability. A to je devíza, ktorá je na nezaplatenie vo svete, čo dnes potrebuje pokoj, porozumenie a rozvoj.“
Ľudovít Štefko: Hra na jednu bránku
„Ide do tuhého, máme sa na čo tešiť. Čo vylezie z vreca plného kandidátov, aké exhibicionistické vystúpenia nás čakajú, ešte nevieme. Vieme len to, že v prvom polčase sa chystá hra malých hráčov na jednu nepriateľskú bránku, v ktorej stojí ťažko ohroziteľný kandidát číslo jeden Robert Fico.“
Gabriela Rothmayerová: Život v pravde, ale naozaj
Život Petra Uhla je mimoriadne zaujímavým dokumentom doby a ľudí, ktorí sa stali z odpadlíkov hlavnými hrdinami. Rozpráva o tom živote podrobne, zaujato a veľmi príťažlivo. Rozpráva farebne o časoch, keď bolo v Česko-Slovensku všetko sivé. Žije v pravde. Naozaj. Preto majú z jeho rozprávania mnohí recenzenti červené oči.“
(Petr Uhl: Dělal jsem, co jsem považoval za správné, vyd. Torst)
Ferdinand Vrábel: Komu patrí Devín?
„Maďari si údajne Devín privlastňovali preto, lebo to bola podľa nich Porta Hungarica, brána do Uhorska. Je to však iba novoveký konštrukt, ktorý pre dejiny Maďarov nemá zďaleka taký význam ako Devín pre dejiny Slovákov. V skutočnosti sa prielom Dunaja cez južnú časť Malých Karpát nazýva oveľa správnejšie – a aj neutrálnejšie … Dunajská brána.“
Slovenská vojvodinská poézia v pozornosti literárnej vedy
„… v literárnom výskume našej literatúry druhej polovice 20. storočia si často uvedomujem, aké bolo v bývalej Juhoslávii bohatstvo a žičlivé podnebie na tvorbu, ako ten širší kontext s rozličnými jazykmi, literatúrami, umeleckými koncepciami a kultúrami podnetne pôsobil i na našu slovenskú vojvodinskú literatúru, čo nám teraz chýba.“
Literárna vedkyňa Zuzana Čížiková v rozhovore s Etelou Farkašovou
