Ústrednou témou tretieho tohtoročného dvojčísla Literárneho týždenníka 5 – 6/2016 je KNIHA, jej postavenie v súčasnej spoločnosti, miesto na slovenskom knižnom trhu a problémy vydavateľského reťazca. Redakcia vo vydaní prezentuje NOVÉ LOGO LITERÁRNEHO TÝŽDENÍKA – STROM, ktorého autorom je známy slovenský výtvarník Martin Kellenberger. Časopis prináša domáci a zahraničný komentár o udalostiach očakávaných v roku 2016, exkluzívny príspevok k 100. výročiu nedožitých narodenín slovenského básnika Rudolfa Dilonga, recenzie knižných titulov a umeleckých predstavení, ukážky z prozaickej a básnickej tvorby, nové rubriky Stručne z kultúry, Čriepky zo zahraničia, tradičné rubriky Servis zo života SSS, LiTERÁRIUM, Fórum kultúrnej verejnosti, Z pozvánok a viaceré zaujímavé príspevky z pera známych slovenských spisovateľov.
„Unifikované myslenie (presnejšie nemyslenie) hlavného mediálneho prúdu je zarážajúce (niekedy až šokujúce – itirujúce najmä tým, že sa napája automaticky, akoby bezhlavo jediným zdrojom, prezentujúc ho ako jednoznačne správny, nespochybniteľný. Vezmime si len tak letkom príklady a prípady, ktoré sa verejnosti podsúvali a podsúvajú so železnou jednoliatosťou mediálneho šíku: kauza arcibiskup Bezák, kyjevský Majdan, sankcie proti Rusku, Sýria, migrantská kríza, najnovšie sú to výpovede zdravotných sestier, štrajk učiteľov.“
Pavol Dinka: Kritika „kritického rozumu“
Pozvanie za diskusný okrúhly stôl prijali spisovatelia Anton Blaha, Anton Hykisch a vydavatelia Roman Michelko (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), Valéria Malíková (vydavateľstvo Ikar) a Daniel Kollár (Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky), ktorých privítal šéfredaktor Literárneho týždenníka Pavol Dinka. Diskusiu viedla a moderovala Zuzana Kuglerová.
Aké podmienky vytvoríme autorom, také budú aj ich knihy. Okrúhly stôl o postavení knihy v súčasnej spoločnosti
„Alternatíva vlády širokej pravicovej koalície sa nečrtá pre antagonizmus až animozitu medzi lídrami niektorých politických subjektov. Len ťažko si možno predstaviť vládu, v ktorej by bol Radoslav Procházka a Béla Bugár s Igorom Matovičom, prípadne s Andrejom Dankom. Rébus, aká bude slovenská vláda, nemá zatiaľ riešenie. Napriek prognózam, že bude ťažké zostaviť budúcu vládu bez Smeru, Robert Fico ráta aj s možnosťou prepadu do opozície. Moc je obrovským lákadlom, preto celkom nemožno vylúčiť, že sa rozdrobená pravica spojí tak ako v roku 2010.“
Ľudovít Števko: Pozitívne očakávania aj problémy v roku 2016 na domácej politickej scéne
„Predpokladá sa, že ani jeden z vážnych problémov svetovej bezpečnosti (ani politiky či ekonomiky) sa v roku 2016 nevyrieši, ale môžu vzniknúť nové. Žiadna veľmoc neohlasuje veľké zmeny, ale mediálno-politicky sa v kruhoch blízkych Washingtonu a NATO „straší“ najmä nárastom vojenskej sily Moskvy (i Pekingu).“ … A možno jeden pozitívny záver – malá útecha: ozbrojených konfliktov zrejme neubudne, ale vzhľadom na rozloženie síl k vypuknutiu veľkej vojny v tomto roku nedôjde.
František Škvrnda: Ozbrojené konflikty neubudnú. Čo čaká svetovú politiku a bezpečnosť v roku 2016
„Kto bude očakávať podrobné, detailné či opisné podanie Pišťankovho románu, prípadne jeho autentickú dobovú či lokálnu podobu, nedočká sa. Viac ako klasicky vystavaný príbeh osloví diváka vnútorné myšlienkové pnutie Pišťankovho diela, jeho schopnosť vypovedať nie o konkrétnom čase a v konkrétnom meste (Bratislave), ale o systéme a jeho metódach, teda menej už o bizarných jednotlivostiach.“
Milan Polák: Drsný obraz novej reality. Dramatizáciu Pišťankovho románu Rivers of Babylon uviedla činohra SND
„V jednom liste filozof Denis Diderot Kataríne Veľkej napísal: ,Parížska verejnosť ma nenávidí, a viete prečo? Pretože Vám posielam obrazy. Kričia zberatelia, vykrikujú umelci, nadávajú boháči. Ale napriek všetkému kriku a navzdory tomu celému hurhaju idem naďalej svojou cestou.‘ Pozvala ho do Ruska a pomilovala sa s ním.“
Milan Vároš: „Ak niekto vystaví Picassa, dám ho zastreliť…“ Príbehy ruských zberateľov umenia
„Napokon v našom príspevku spomenieme ešte niektoré výsledky manipulácie ľuďmi prostredníctvom jazyka na základe politických a mocenských či priam dobyvateľských záujmov. Sú to rýdzo egoistické záujmy. Poznáme ich z takých vyjadrení ako vojenská prítomnosť na istom (cudzom) území, mierotvorná vojenská misia, mierové bombardovanie, arabská jar, rozličnými farebnými či inými prívlastkami označené revolúcie a podobne. Takéto vyjadrenia sú jednoznačne vyrátané na zakrytie pravých zámerov, ktoré sa za príslušnými zásahmi skrývajú, a na oklamanie tých, čo sa oklamať dajú a ani sa proti takému klamaniu nebránia.“
Ján Kačala: Náš jazyk pod tlakom ideológie a politiky
„Slovenské národné noviny a my s Drahošom a Romanom Kaliským, môžem to neskromne povedať, sme sa práve v týchto novinách svojou prácou, činmi zaslúžili o vznik samostatnej Slovenskej republiky. To raz dejiny budú musieť zhodnotiť, alebo aspoň vziať na vedomie. A pre Drahoslava Machalu a Romana Kaliského je už aj tak neskoro, museli by ich prácu oceniť ,in memoriam‘.“
Peter Štrelinger: Fujara je moja duša… (s publicistom a spisovateľom sa zhovára Soňa Bajzíková)
Jozef Špaček: Ťažká diagnóza (poviedka)
„Iste si teda busta Ľudovíta Štúra zaslúži miesto práve oproti ostrihomskej bazilike. Práve na základe zákona akcie a reakcie – na zhanobujúci pokus v Štúrove: nezaslúžia si osobnosti nášho národného života pochované v ostrihomskej bazilike, aby sa každoročne konala do Ostrihomu národná púť? Nie sme im to dlžní? Nie sme povinní pripomenúť, že ostrihomská bazilika je súčasťou aj našej kultúry?“
Eva Fordinálová: Zákon akcie a reakcie (Slovákom v Ostrihome)
Celý obsah: Literárny týždenník 5 – 6/2016
